ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024

ho a týždenného odpočinku, 76 pro rata temporis, 77 poskytovania dovolenky v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru, 78 súbehu pracovných pomerov a sčítavanie pracovného času. 79 5. Záver 80 V čase písania tohto článku je zjavné, že Zákonník práce bude k 1. 1. 2025 obsahovať už 67 noviel. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať. Je zjavné, že pracovné právo sa stále rozvíja aj pri zohľadnení vývoja a zmien vo svete. Do bu dúcna ho ovplyvnia aj ďalšie zmeny vo vývoji sveta práce (potreba regulácie platfor movej práce, cezhraničná telepráca, ďalšia digitalizácia, umelá inteligencia, apod.), ale aj predpokladaná rekodifikácia Občianskeho zákonníka. Niektoré zmeny budú podobné ako v ČR, ale niektoré budú odlišné vzhľadom na iný politický a spoločen ský vývoj v ČR a SR. Je zjavné, že posledná vláda v ČR nastúpila trend flexibilizácie Zákonníka práce. Trend v SR je skôr opačný, hoci možno v novelách nájsť aj takéto prvky. Naopak do Zákonníka práce postupne pribudli nástroje, ktoré inak patria do sociálnej politiky zamestnávateľa, a to realizované buď na základe jeho rozhod nutia alebo po dohode so zástupcami zamestnancom. Základným a pretrvávajúcim problémom však zostáva presadenie týchto práv prostredníctvom činnosti inšpekcie práce a súdov. Okrem vyššie uvedeného možno vnímať, že v pracovnoprávnom diskurze (v médiách) sa častejšie objavujú názory od osôb bez právneho vzdelania ako ná zory právnikov, ktorí sa venujú pracovnému právu. Interpretácia potom skĺzava ku gramatickému výkladu zákona alebo k predkladaniu nesprávnych právnych záve rov (napr. medializovaný prehľad súdnych rozhodnutí k fiktívnym živnostiam zo strany odborníka na dane, kde súdy rozhodujú úplne inak ako v oblasti pracovno 76 V prípade C-477/21 (MÁV-START) išlo o otázku posúdenia, či týždenný odpočinok (podľa smernice) zahŕňa aj denný odpočinok alebo nie. Súdny dvor EÚ sa vyjadril, že nie. 77 V prípade C-660/20 sa Súdny dvor EÚ sa zaoberal rovnakými prahovými hodnotami pre vyplatenie dodatočnej odmeny (odmena za dodatočné hodiny letovej služby, ak dosiahne určité prahové hodnoty počtu hodín) v prípade zamestnancov na plný úväzok a v prípade zamestnancov s 90% úväzkom – či je to rozdielne zaobchádzanie (áno) a či je odôvodnené (v tomto prípade nebolo). 78 V spojenej veci C-762/18 a C-37/19 a v prípade C-57/22 Súdny dvor EÚ riešil otázku protiprávneho prepustenia a dovolenka a náhrada mzdy za dovolenku za čas od protiprávneho prepustenia do návratu do práce (patrí). 79 Súdny dvor EÚ sa v prípade C-585/19 venoval aj otázke spočítavania pracovného času a posudzovania odpočinkov u jedného zamestnávateľa – či ide o posudzovanie na zmluvu, alebo na zamestnávateľa – „ ak pracovník uzavrel s tým istým zamestnávateľom viaceré pracovné zmluvy, minimálny denný odpočinok … sa uplatňuje na všetky tieto zmluvy ako celok a nie na každú z týchto zmlúv samostatne“ . 80 Príspevok je výstupom projektu VEGA č. 1/0013/23: „ Európske mimikry algoritmického riadenia obsahu pracovnoprávneho vzťahu v slovenskej právnej úprave v dôsledku transpozície prameňov európskeho pracovné ho práva a revidovaného uplatnenia GDPR “.

96