ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024

Kolektívne pracovné právo V oblasti kolektívneho pracovného práva sa často diskutuje o postavení rozhodcu 73 a jeho činnosti. Objavujú sa otázky napr. možnosti preskúmania rozhodnutia rozhod cu podľa § 3a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní 74 (napr. ak rozhodca rozhodne, že na pracovisku je väčšia odborová organizácia A, nie odborová organizácia B a subjekt nie je spokojný s rozhodnutím) alebo podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce (roz hodnutie rozhodcu o obsahu kolektívnej zmluvy na pracovisku, kde je zakázané štrajko vať, a ak bol rozhodca určený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na návrh jednej zo zmluvných strán, pretože sa zmluvné strany na osobe rozhodcu nedohodli). Objavujú sa aj otázky prípustnosti (aspoň do budúcna) vypovedania kolektívnej zmluvy, vytvorenia odvetvového modelu kolektívneho vyjednávania, keďže súčasný systém kolektívneho vyjednávania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nestanovuje žiadne pravidlá pre združovanie sa subjektov do zväzov, apod. Súdne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Do praxe bude potrebné uviesť aj novšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (zatiaľ tieto otázky nezdôrazňujú ani zástupcovia odborov), ktoré sa týkajú napr. pracovnej pohotovosti mimo pracoviska (ktorá by sa mala považovať ako pracovný čas), 75 denné 74 Podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní v znení účinnom od 1. 1. 2025: ods. 1 – „Ak u zamestná vateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové organizácie nedohodnú na postupe podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odbo rovej organizácie.“ , ods. 3: „Ak sa zúčastnené strany nedohodnú podľa odseku 1 alebo 2, ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy.“, ods. 4 – „Spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rieši rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vede nom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), na ktorom sa zúčastnené strany dohodnú; konanie pred rozhodcom sa začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy rozhodcom. Ak sa zúčastnené strany nedohodnú na osobe rozhodcu podľa prvej vety, na žiadosť ktorejkoľvek zo zúčastnených strán ho určí ministerstvo; konanie pred rozhodcom sa začína dňom doručenia rozhodnutia o určení rozhodcu zúčastneným stranám.“, ods. 6 – „Rozhodca vydá doklad, ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy.“ 75 Napr. v prípade MATZAK (C-518/15) išlo o to, že „ čas pracovnej pohotovosti, ktorý pracovník trávi doma s povinnosťou reagovať na výzvu svojho zamestnávateľa do 8 minút, čo do značnej miery ovplyvňuje jeho možnosti venovať sa iným činnostiam, sa má považovať za „pracovný čas “. Týmito otázkami sa Súdny dvor EÚ zaoberal aj v prípadoch: C-344/19, C-580/19, C-742/19 a C-214/20. 73 ŠVEC, M., OLŠOVSKÁ, A.: Súdny prieskum procesov konania pred rozhodcom v kolektívnych pra covnoprávnych vzťahoch. In: In Štát a právo [online]. 2023, vol. 10, no. 4. pp. 164-188. Zdroj: https:// www.prf.umb.sk/o-fakulte/pre-verejnost/vedecky-casopis-stat-a-pravo/archive-archiv/2023/4-2023/ marek-svec-andrea-olsovska/

95