ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

o právnej povahe úniového práva a diskusiou o kritériách, ktoré by sa mali zohľadniť pri rozlišovaní medzi všeobecnou a osobitnou časťou medzinárodného práva verejného, pričom právo Únie vníma ako súčasť osobitnej časti. 26 Podobne charakterizuje úniové právo Seiler, keď vykresľuje obraz Únie ako bežnej regionálnej medzinárodnej organizá- cie, hoci s výnimočne širokým rozsahom pôsobnosti. 27 Samotný Súdny dvor na jednej strane zdôrazňuje prezumpciu „zlučiteľnosti právneho poriadku [Únie] s pravidlami me- dzinárodného práva verejného“ , 28 ako aj potrebu vykladať úniové ustanovenia „so zreteľom na príslušné právne normy medzinárodného práva, keďže toto právo je súčasťou právneho poriadku Únie“ . 29 S prihliadnutím na povahu a charakteristické znaky úniového práva sa teda podľa neho „toto právo musí považovať za súčasť práva platného v každom člen- skom štáte, ako aj za právo vyplývajúce z medzinárodnej dohody medzi členskými štátmi“ . 30 Na strane druhej ale bezpodmienečne trvá na nezávislosti úniového právneho systému nielen vo vzťahu k medzinárodnému, ale aj vnútroštátnemu právu. Táto nezávislosť (autonómia) úniového práva je odôvodnená podstatnými charak- teristickými znakmi Únie a jej právneho poriadku, ktoré sa okrem iného týkajú „ústav- nej štruktúry Únie a samotnej podstaty [úniového] práva“ . 31 Súdny dvor totiž vysvetľuje, že „právo Únie sa… vyznačuje tým, že vychádza z autonómneho prameňa tvoreného (zakla- dajúcimi) zmluvami, svojou prednosťou pred právom členských štátov a priamym účinkom celého množstva ustanovení uplatniteľných tak vo vzťahu k ich štátnym príslušníkom, ako aj vo vzťahu k samotným členským štátom“ . 32 V dôsledku týchto charakteristických znakov bol vytvorený štruktúrovaný systém „navzájom závislých zásad, pravidiel a právnych vzťa- hov, ktorými je viazaná samotná Únia a jej členské štáty, ako aj členské štáty navzájom, ktoré sú v súčasnosti zapojené, ako je pripomenuté v článku 1 druhom odseku ZEÚ, do procesu utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy“. 33 Základným predpokladom takto koncipovaného právneho systému Únie je, „že každý členský štát… so všetkými ostatnými členskými štátmi zdieľa určitý súbor spoločných hodnôt, na ktorých je Únia zalo- žená, ako je spresnené v článku 2 ZEÚ, a uznáva, že ostatné členské štáty s ním tieto hodnoty zdieľajú. Tento predpoklad znamená a odôvodňuje existenciu vzájomnej dôvery členských štátov v uznanie týchto hodnôt, a tým aj v dodržiavanie práva Únie, ktoré tieto hodnoty uplatňuje. Práve v tejto súvislosti prináleží členským štátom, najmä na základe zásady lojál- 26 FUNKE, A.: Umsetzungsrecht – Zum Verhältnis von internationaler Sekundärrechtssetzung und deutscher Gesetzgebungsgewalt. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2010, s. 118. 27 SEILER, CH.: Der souveräne Verfassungsstaat zwischen demokratischer Rückbindung und überstaatlicher Einbindung. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2005, s. 253. 28 Stanovisko Súdneho dvora 1/08 z 30. novembra 2009, ECLI:EU:C:2009:739, bod 47. 29 Rozsudok Súdneho dvora zo 16. októbra 2012, Maďarsko proti Slovenskej republike , C-364/10, ECLI:EU:C:2012:630, bod 44. 30 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C‑284/16, ECLI:EU:C:2018:158, bod 41. 31 Rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 2018, Wightman a i. , 621/18, ECLI:EU:C:2018:999, bod 45. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 24. júna 2019, Popławski , C-573/17, ECLI:EU:C:2019:530, bod 52; a zo 6. marca 2018, Achmea , C‑284/16, ECLI:EU:C:2018:158, bod 33; ako aj stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 166. 32 Ibid. 33 Stanovisko Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, ECLI:EU:C:2014:2454, bod 167. Pozri aj rozsu- dok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C‑284/16, ECLI:EU:C:2018:158, bod 33.

12