ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

vania zásady lojality (čl. I-5 ods. 2) ustanovovala prednosť práva Únie pred právnymi poriadkami členských štátov (čl. I-6). Baraník preto označuje ochranu národnej identity za protipól zásady prednosti, keďže táto ochrana mala „vyvažovať nadradené postavenie práva EÚ “, pričom v tejto súvislosti sa odvoláva na úmysel tvorcov Zmluvy o ústave pre Európu. 786 Ak teda účelom ochrany národnej identity bolo vyváženie explicitného zakotvenia zásady prednosti v primárnom práve Únie, tak v aktuálnom znení zaklada- júcich zmlúv stratilo predmetné ustanovenie zmysel, aký mu tvorcovia ústavnej zmluvy pripisovali. Baraník preto kriticky hodnotí úvahy o výklade čl. 4 ods. 2 ZEÚ, ktorý by ochrane národnej identity priznal „úlohu akejsi „únikovej klauzuly“ členských štátov pred pôsobením práva EÚ“ . 787 Správnosť tohto záveru pritom potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora. V súvislosti s čl. I-6 Zmluvy o Ústave pre Európu upozorňujú Craig a de Búrca na jeho veľmi nejednoznačnú formuláciu, ktorú zvolili jej autori z dôvodu kontroverz- nosti otázky rozsahu prednosti úniového práva. 788 Podľa jeho znenia Ústava a akty inšti- túcií Únie majú „prednosť pred právom členských štátov“ . Hoci judikatúra Súdneho dvora pod pojem vnútroštátne právo tiež zahŕňa ústavný poriadok, bez výslovnej zmienky o ňom je predmetné ustanovenie totiž možné vykladať zužujúco v tom zmysle, že právo Únie má prednosť výlučne pred podústavnými normami právnych poriadkov členských krajín. 789 Napriek nejasnosti pojmu národnej identity v zmysle čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ je z kontextu ustanovenia zrejmé, že nemôže byť považovaný za synonymum štátnej suve- renity. Členské krajiny prostredníctvom jednotlivých revízií zakladajúcich zmlúv opako- vane podporili európsky integračný projekt, keď vo vymedzených oblastiach dobrovoľne obmedzili svoje zvrchované práva v prospech Únie. Chránené môžu byť preto len tie prvky národnej identity obsiahnuté v základných vnútroštátnych ústavných systémoch, ktoré nespochybňujú rozsah prenesených právomocí a neohrozujú nezávislosť právneho poriadku Únie. Hoci ustanovenie o prednosti práva Únie sa v zakladajúcich zmluvách nenachádza, určitý protipól ochrany národnej identity predstavuje zásada prenesených právomocí upravená hneď ďalším článkom zmluvy (čl. 5 ods. 1 ZEÚ), ktorú musia člen- ské štáty rešpektovať. Predovšetkým je ale ochranu národnej identity potrebné vnímať ako požiadavku, ktorá dopĺňa zásadu lojality. Obe ustanovenia sú upravené v čl. 4 ZEÚ a ich znenie bolo práve ústavnou zmluvou významným spôsobom pozmenené. 790 V dô- sledku týchto zmien zásada lojality výslovne vyžaduje tiež rešpektovanie členských štátov zo strany Únie (ods. 3), a to vrátane ich národnej identity obsiahnutej „v ich základných politických a ústavných systémoch“ (ods. 2).

786 BARANÍK, K.: Identita členských štátov – súdny dialóg alebo diktát . In: Bratislavské právnické fórum 2016 : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie . Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2016, s. 16. 787 Ibid. 788 CRAIG, P., DE BÚRCA, G.: EU Law: Text, Cases and Materials. 5. vyd. Oxford : Oxford University Press, 2011, s. 266. 789 Ibid. 790 Takéto znenie prvýkrát spomínal čl. I-5 Zmluvy o Ústave pre Európu.

121