ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

5.6.2 Národná identita v judikatúre Súdneho dvora Pri objasňovaní významu a účinkov úniových noriem zohráva rozhodujúcu úlohu Súdny dvor, ktorý sa ešte pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy nezdráhal označiť ochranu národnej identity ako legitímny dôvod pre obmedzenie slobôd vnú- torného trhu. 791 V tejto súvislosti poukázal na čl. F ods. 1 ZEÚ v znení Maastrichtskej zmluvy, ktorý podobne ako v súčasnosti čl. 4 ods. 2 ZEÚ zdôrazňoval záväzok Únie rešpektovať národnú identitu členských štátov. 792 Urobil tak napriek vtedajšej absencii svojej právomoci v oblastiach upravených Zmluvou o EÚ. Rovnako ešte v predlisa- bonskom období opakovane potvrdil, že „ochrana základných práv (vyplývajúcich okrem iného z ústavných poriadkov členských štátov) predstavuje legitímny záujem, kto- rý v zásade odôvodňuje obmedzenie povinností uložených právom [Únie] “ . 793 K takémuto záveru dospel pri preskúmavaní opatrení vytvárajúcich prekážky vnútorného trhu, pri ktorých členské krajiny argumentovali napr. slobodou prejavu, slobodou zhromažďova- nia, ochranou ľudskej dôstojnosti, alebo právom uskutočniť kolektívnu akciu vrátane práva na štrajk. 794 Súčasne však zdôraznil, že „základné práva (sú) neoddeliteľnou súčasťou všeobecných právnych zásad (Únie) , ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor“ . 795 Ten „sa pritom inšpiruje spoločnými ústavnými tradíciami členských štátov, ako aj vysvetleniami a ustanoveniami danými medzinárodnými zmluvami, ktoré sa týkajú ochrany ľudských práv, na ktorých tvorbe členské štáty spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili“ . 796 Osobitné po- stavenie pritom prislúcha Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému sa Únia usiluje pristúpiť v súlade s ustanovením čl. 6 ods. 2 ZEÚ. 797 Pokiaľ je teda základné právo zaručené vnútroštátnym právnym poriadkom, za- bezpečenie jeho ochrany predstavuje legitímny cieľ, ktorý v zásade môže odôvodniť 791 Rozsudok Súdneho dvora z 2. júla 1996, Komisia p. Luxembursku , C-473/93, ECLI:EU:C:1996:263, bod 35. 792 Podľa čl. F ods. 1 ZEÚ v znení Maastrichtskej zmluvy: „Únia rešpektuje národnú identitu členských štátov, ktorých politický systém je založený na zásadách demokracie“ . Amsterdamská zmluva následne vypustila druhú časť vety týkajúcu sa politického systému členských štátov a vzhľadom na prečíslovanie zakladajú- cich zmlúv presunula príslušné ustanovenie do čl. 6 ods. 3 ZEÚ, ktoré tam zotrvalo v rovnakom znení aj po nadobudnutí platnosti Zmluvy z Nice. 793 Rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, International Transport Workers’ Federation , C-438/05, ECLI:EU:C:2007:772, bod 45, ktorý sa týkal obmedzenia práva usadiť sa. Rovnaké konštatoval Súdny dvor napr. aj v súvislosti s prípustným obmedzením voľného pohybu tovaru v rozsudku z 12. júna 2003, Schmidberger , C-112/00, ECLI:EU:C:2003:333, bod 74; alebo v súvislosti so slobodným poskytovaním služieb v rozsudku z 14. októbra 2004, Omega , C-36/02, ECLI:EU:C:2004:614, bod 35. 794 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. júna 2003, Schmidberger , C-112/00, ECLI:EU:C:2003:333, bod 69 (sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania); z 14. októbra 2004, Omega , C-36/02, ECLI:EU:C:2004:614, body 11 a 34 (ľudská dôstojnosť); a z 11. decembra 2007, International Transport Workers’ Federation , C-438/05, ECLI:EU:C:2007:772, bod 42 (právo uskutočniť kolektívnu akciu vrátane práva na štrajk). 795 Rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 2003, Schmidberger , C-112/00, ECLI:EU:C:2003:333, bod 71. 796 Rozsudok Súdneho dvora z 14. októbra 2004, Omega , C-36/02, ECLI:EU:C:2004:614, bod 33. 797 Osobitné postavenie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v úniovom právnom poriadku zdôraznil Súdny dvor napr. v rozsudkoch z 22. októbra 2002, Roquette Frères , C-94/00, ECLI:EU:C:2002:603, bod 25; zo 6. marca 2001, Connolly , C-274/99 P, ECLI:EU:C:2001:127, bod 37; z 18. júna 1991, ERT , C-260/89, ECLI:EU:C:1991:254, bod 41; alebo z 15. mája 1986, Johns- ton , 222/84, ECLI:EU:C:1986:206, bod 18.

122