ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

jomnej politickej solidarity, ako aj zdržať sa konania ohrozujúceho záujmy Únie alebo znižujúceho účinnosť jej pôsobenia v medzinárodných vzťahoch. V súlade so zásadou lojality, ako aj ďalšími všeobecnými zásadami, ktoré upravujú vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi, sú tieto štáty povinné na svojom území vyko- návať právo Únie. Na základe zásady inštitucionálnej nezávislosti im preto prislúcha určiť príslušné vnútroštátne orgány, ktoré poveria vykonávaním jednotlivých úniových ustanovení. Pokiaľ právne predpisy ani všeobecné zásady práva Únie na tieto účely ne- obsahujú spoločné pravidlá, konajú príslušné orgány podľa zásady procesnej nezávislosti v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi normami svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Táto inštitucionálna a procesná nezávislosť pri vykonávaní práva Únie je však obmedzená požiadavkami práva Únie, najmä jeho všeobecnými zásadami, ktoré musia členské štáty dodržiavať pri vykonávaní svojej diskrečnej právomoci. Vnútroštátna úpra- va predovšetkým nesmie ohroziť základné práva zaručené úniovým právnym poriadkom alebo narúšať ciele sledované politikou Únie, do rámca ktorej spadá. Zásady procesnej a inštitucionálnej nezávislosti členských štátov sa tiež uplatňujú v prípade, že úniové predpisy neobsahujú osobitnú procesnú úpravu ochrany práv založených na práve Únie. Vnútroštátny poriadok každej členskej krajiny by preto mal určiť príslušné súdy či iné orgány, ktoré zabezpečia ochranu úniových práv, a stanoviť procesné normy uplatniteľ- né v konaniach pred týmito orgánmi. Ak o týchto právach rozhodujú správne orgány, v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany musia byť rozhodnutia vydané v správnom konaní súdne preskúmateľné. Vnútroštátnym poriadkom stanovené procesné normy, ktoré sa majú uplatniť v konaniach na ochranu úniových práv, však nesmú byť me- nej výhodné ako pravidlá aplikovateľné v podobných konaniach vnútroštátnej povahy (zásada rovnocennosti), ani nadmerne sťažovať či prakticky znemožňovať výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada účinnosti). Zásada lojality zaväzuje všetky orgány verejnej moci členského štátu pri výkone ich právomocí najmä k tomu, aby zabezpečili plný účinok úniových noriem. Vnútroštátny orgán s normatívnou právomocou preto nesmie nielen prijať, ale ani ponechať právnu úpravu nezlučiteľnú s právom Únie. Za takúto sa považuje aj vnútroštátne ustanovenie, ktoré zakrýva alebo spochybňuje úniovú povahu právnej normy alebo účinky z nej vy- plývajúce. Plnú účinnosť práva Únie totiž musia členské štáty zaistiť tiež tým spôsobom, že zosúladia vnútroštátne predpisy s úniovými normami a tým vytvoria na vnútroštátnej úrovni stav právnej istoty. Jeho nastolenie predpokladá, že vnútroštátna úprava v pôsob- nosti práva Únie je dostatočne jasná a presná a jej uplatňovanie predvídateľné pre osoby, na ktoré sa vzťahuje. Vnútroštátne predpisy musia dotknutým osobám predovšetkým umožňovať, aby jednoznačne poznali svoje práva a povinnosti. Hoci členské štáty nie sú pred uplynutím transpozičnej lehoty povinné prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie dosiahnutia výsledku stanoveného smernicou, už počas plynutia transpozičnej lehoty sa musia zdržať prijímania opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie ňou sledo- vaného cieľa. V prípade nezlučiteľnosti vnútroštátnej úpravy s úniovými pravidlami je každý orgán členskej krajiny povinný v rámci svojich právomocí usilovať sa o odstráne- nie protiprávnych následkov porušenia práva Únie. Musí teda prijať všetky opatrenia po- trebné na zabezpečenie súladu vnútroštátnej úpravy s úniovými pravidlami, ako aj na za- ručenie plného účinku práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú

140