ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

z práva Únie. Účinnosť úniových noriem prislúcha členským krajinám zabezpečiť tiež prostredníctvom zavedenia vhodných vnútroštátnych sankčných mechanizmov za po- rušenie úniových pravidiel, a to v prípadoch, keď úniová úprava neobsahuje taxatívny výpočet takýchto sankcií. Tieto mechanizmy musia zaručovať sankcionovanie za podob- ných podmienok, aké sa uplatňujú pri porušení vnútroštátnych predpisov obdobnej povahy či dôležitosti, a priznávať sankcii účinnú, primeranú a odrádzajúcu povahu. Vzhľadom na zásadu rovnosti a z nej vyplývajúcu požiadavku jednotného uplat- ňovania práva Únie je nevyhnutné, aby znenie úniového ustanovenia, ktoré výslovne neodkazuje na vnútroštátne právo za účelom vymedzenia svojho zmyslu a významu, vnútroštátne orgány členských krajín vykladali samostatným a jednotným spôsobom. Z tohto dôvodu je potrebné, aby zohľadnili jeho verzie vypracované vo všetkých úrad- ných jazykoch Únie. V prípade rozdielov medzi jednotlivými jazykovými verziami sa musí vychádzať zo všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu, ktorého je ustano- venie súčasťou. Vnútroštátne orgány navyše musia mať na zreteli, že právo Únie používa jemu vlastnú terminológiu, a právne pojmy preto nemusia mať nevyhnutne rovnaký význam v úniovom práve a v jednotlivých vnútroštátnych poriadkoch. Právo Únie sa totiž v zásade nesnaží definovať úniové pojmy na základe právnych poriadkov členských krajín, s výnimkou prípadov, kedy samotné úniové ustanovenie v tomto smere na ne výslovne odkazuje. Význam pojmov použitých v úniových predpisoch tak musí spočívať na objektívnych kritériách formulovaných samotným právom Únie. Významnú úlohu pri zabezpečovaní plnej účinnosti úniového práva zohrávajú súdne orgány členských krajín, ktorým prislúcha v plnej miere uplatňovať právo Únie a v súlade s právom na účinný prostriedok nápravy zabezpečiť súdnu ochranu úniových práv jednotlivcov. Spolu so Súdnym dvorom EÚ vytvárajú súdny systém Únie, ktorý zaisťuje súdržný a jednotný výklad úniových noriem, ako aj súdnu kontrolu dodržiava- nia práva Únie. Základ tohto súdneho systému predstavuje mechanizmus prejudiciálne- ho konania, ktorý slúži na zabezpečenie rovnakého účinku úniových noriem vo všetkých členských krajinách. Vnútroštátny súd ako všeobecný súd aplikácie úniového práva je v rámci svojich právomocí povinný najmä z úradnej moci v plnej miere používať priamo uplatniteľné úniové normy a vnútroštátnu právnu úpravu vykladať v maximálnej mož- nej miere v súlade s právom Únie. Už od momentu nadobudnutia účinnosti smernice sa musí v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútroštátneho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na jej prebratie mohol vážne ohroziť dosiahnutie ňou sledovaného cieľa. Vnútroštátny súd ďalej nesmie uplatniť žiadne ustanovenie vnútroštátneho prá- va odporujúce požiadavkám úniového právneho poriadku, ktoré sa v dôsledku zásady prednosti práva Únie stáva bezodkladne neaplikovateľné. V tejto súvislosti je zakázaná vnútroštátna úprava alebo správna či súdna prax, ktorá by viedla k oslabeniu plnej účin- nosti úniových noriem z dôvodu, že príslušnému vnútroštátnemu súdu by nepriznávala právomoc urobiť všetko, čo je nevyhnutné pre neuplatnenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov nezlučiteľných s právom Únie. V rámci procesnej voľnosti vnútro- štátny súd rozhodujúci v konaní s úniovým prvkom nesmie uplatniť prísnejšie pravid- lá než tie, ktoré by aplikoval v konaní podobnej povahy bez úniového prvku (zásada rovnocennosti), ani procesné predpisy, ktoré výkon úniových práv nadmerne sťažujú či prakticky znemožňujú (zásada účinnosti). Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať

141