ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

zmlúv, či prechodné obdobia týkajúce sa vybraných oblastí pôsobnosti úniového práva vo vzťahu ku konkrétnej krajine pristupujúcej k Únii upravuje akt o podmienkach pri- stúpenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pristúpení. 212 Tento akt môže ďalej upravovať aj niektoré medzinárodnoprávne záväzky pristupujúcej krajiny, ako najmä povinnosť pristúpiť k určitým medzinárodným dohodám, alebo naopak, od niektorých medzinárodných dohôd odstúpiť. 213 3.1.1 Vecná pôsobnosť Pre vymedzenie právomocí Únie sú jediným relevantným prameňom zakladajúce zmluvy. Na ich základe členské štáty preniesli časť svojich právomocí na Úniu. Tá môže v súlade s čl. 5 ods. 2 ZEÚ konať výlučne v medziach týchto prenesených právomocí, a to len za účelom dosiahnutia cieľov vymedzených v zakladajúcich zmluvách. Uvedená zásada prenesených právomocí sa uplatňuje rovnako pri vnútornej i vonkajšej činnosti Únie, to znamená, tak pri prijímaní sekundárnych aktov, ako aj pri uzatváraní medzi- národných dohôd s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. 214 Všetky právomoci Únie „musia byť vykonávané za dodržiavania medzinárodného práva… (čo konkrétne znamená, že) akt prijatý na základe [jej] právomocí musí byť vykladaný a jeho pôsobnosť obmedzená vo svetle relevantných pravidiel medzinárodného práva“ . 215 Rozsah pôsobnosti Únie sa tak môže meniť výlučne z vôle zmluvných strán zakladajúcich zmlúv. Únia, ktorej suverenita je odvodená od suverenity jej členských štátov, preto nemá prá- vomoc rozhodovať o svojich vlastných právomociach, ale v otázke ich priznania či od- ňatia, rovnako ako pri dopĺňaní jej cieľov, majú konečné slovo len členské štáty samot- né. 216 Pre rozšírenie právomocí Únie sa pritom vyžaduje dodržanie pomerne zdĺhavého riadneho revízneho postupu upraveného čl. 48 ods. 2 až 5 ZEÚ, na konci ktorého klade ktorého viaceré ustanovenia zakladajúcich zmlúv upravujúce hospodársku a menovú Úniu nie sú záväzné pre Dánsko, alebo na Protokol č. 22, ktorý rovnako Dánsku umožňuje nepodieľať sa na prijíma- ní opatrení v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, keďže v danej oblasti nie sú preňho záväzné žiadne ustanovenie zakladajúcich zmlúv, ani opatrenie prijaté na ich základe. 212 Napr. podľa čl. 1 ods. 2 Zmluvy o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Ma- ďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k EÚ: „Podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená únia, nevyhnutné so zreteľom na toto prijatie, sú stanovené v akte, ktorý je pripojený k tejto zmluve. Ustanovenia aktu tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.“ K výnimkám a prechodným obdobiam vo vzťahu k Slovenskej republike v oblastiach voľného pohybu pracovníkov, slobody poskytovania služieb, voľného pohybu kapitálu, hospodárskej súťaže, poľnohospodárstva, dopravy, daní, energetiky a životného prostredia pozri čl. 25 a 60, a najmä prílohu XIV Aktu o podmienkach pristúpenia. 213 Pozri napr. čl. 6 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k EÚ, najmä ods. 2: „Nové členské štáty sa… zaväzujú spoločne pristúpiť k dohodám a dohovorom uzavretým alebo predbežne uplatňovaným súčasnými členskými štátmi a spoločenstvom a k dohodám uzavretým týmito štátmi, ktoré súvisia s týmito dohodami a dohovormi.“ , a ods. 10: „S účinnosťou odo dňa pristúpenia odstúpia nové členské štáty od všetkých dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami…“ . 214 Rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, Nemecko proti Rade , C-600/14, ECLI:EU:C:2017:935, bod 1. 215 Rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2008, Kadi , C-402 a 415/05 P, ECLI:EU:C:2008:461, bod 291. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 16. júna 1998, Racke , C‑162/96, ECLI:EU:C:1998:29, bod 45; a z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva Navigation , C‑286/90, ECLI:EU:C:1992:453, bod 9. 216 Túto skutočnosť zdôraznili aj členské krajiny v poslednej vete vyhlásenia č. 18 (Vyhlásenie o rozdelení

41