ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

musia byť navrhované zmeny či doplnenia ratifikované všetkými členskými krajinami v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Na opačnej strane znenie zakladajúcich zmlúv pripúšťa v určitých medziach rozšírenie právomocí Únie bez úpravy primárneho práva, a to na základe jej implicitných právomocí (čl. 216 ods. 1 ZFEÚ), ako aj subsidiárnych právomocí (352 ZFEÚ). 3.1.1.1 Rozšírenie právomocí Únie V súlade s čl. 48 ods. 1 ZFEÚ sa môžu zakladajúce zmluvy meniť či dopĺňať len v súlade s revíznymi postupmi ustanovenými v zakladajúcich zmluvách. 217 Preto je ne- prípustné, aby členské štáty alebo inštitúcie Únie novelizovali primárne právo a upravo- vali jeho účinky iným spôsobom, ako stanovujú zakladajúce zmluvy. 218 K prípadnému rozšíreniu, ale aj zúženiu právomocí Únie môže dôjsť výlučne v súvislosti s novelizáci- ou primárneho práva formou riadnej revízie zakladajúcich zmlúv. 219 Z tohto dôvodu je vylúčené, aby rozsah právomocí Únie bol zmenený na základe medzinárodnej do- hody uzatvorenej Úniou, aj keby bola tiež uzavretá a ratifikovaná všetkými členskými štátmi. 220 Akékoľvek obchádzanie postupov prijímania zmien primárneho práva totiž predstavuje zásah do základnej ústavnej charty Únie, ktorá má podobu zakladajúcich zmlúv. 221 Riadny revízny postup začína tým, že „vláda členského štátu, Európsky parla- ment alebo Komisia“ preložia návrhy zmien či doplnení primárneho práva Rade, ktorá ich „postúpi… Európskej rade a oznámi… národným parlamentom“ . 222 Úlohou Európskej rady je rozhodnúť, či podporí preskúmanie navrhovaných zmien a doplnení. V prípa- de kladnej odpovede zvolá predseda Európskej rady „konvent pozostávajúci zo zástupcov národných parlamentov, hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, Európskeho par- lamentu a Komisie“ , ktorý „preskúma návrhy zmien a doplnení a prijme konsenzom odpo- rúčanie konferencii zástupcov vlád členských štátov“ . 223 Európska rada však môže upustiť právomocí) pripojeného k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007, C 202, 7.6.2016, s. 347. 217 Zakladajúce zmluvy ustanovujú jednak riadny revízny postup (čl. 48 ods. 2 až 5 ZEÚ), ďalej všeobecný zjednodušený revízny postup (čl. 48 ods. 6 a 7 ZEÚ), ako aj viaceré osobitné zjednodušené revízne postupy upravené v rôznych ustanoveniach (napr. čl. 281 ods. 2 ZFEÚ stanovuje postup pri prijímaní zmien a doplnení ustanovení Štatútu Súdneho dvora EÚ). Navyše čl. 49 ods. 2 ZEÚ umožňuje úpravu zakladajúcich zmlúv na základe „dohody medzi členskými štátmi a štátom žiadajúcim o prijatie“ , t.j. zmluvy o pristúpení. 218 Pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 1976, Defrenne , 43/75, ECLI:EU:C:1976:56, body 57 a 58, 64, 66 a 67. 219 Podľa čl. 48 ods. 2 ZEÚ: „Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade podnety na revíziu zmlúv. Tieto podnety môžu mať okrem iného za cieľ rozšíriť alebo zúžiť právomoci prenesené na Úniu zmluvami.“ 220 Stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, ECLI:EU:C:1996:140, bod 35. 221 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 13. júla 2014, stanovisko 2/13, ECLI:EU:C:2014:2475, body 35 a 36. K pojmu „základná ústavná charta“ pozri stanovisko Súdneho dvora 1/91 zo 14. decem- bra 1991, ECLI:EU:C:1991:490, bod 21; alebo rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts proti Parlamentu , 294/83, ECLI:EU:C:1986:166, bod 23.

222 Čl. 48 ods. 2 ZEÚ. 223 Čl. 48 ods. 3 ZEÚ.

42