ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

zastupovania Únie na medzinárodnej úrovni pritom vyplýva potreba „zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami [Únie] , tak počas dojednávania a uzatvá- rania, ako aj pri plnení prevzatých záväzkov“ . 352 Vyjednávanie, uzatváranie a vykonáva- nie zmiešaných dohôd tak spôsobuje v praxi nemalé problémy a oslabuje pozíciu Únie vo vzťahu k zvyšku sveta. Generálna advokátka Sharpston v tejto súvislosti poukazuje na názor niektorých autorov, podľa ktorého „zmiešaná dohoda je sama osebe výtvorom pragmatických síl – prostriedkom na vyriešenie problémov vyvolaných potrebou medzinárod- ných dohôd vo viacvrstvovom systéme“ . 353 3.4 Právny režim sekundárneho práva V súlade s čl. 291 ods. 1 ZFEÚ sú členské krajiny pri zabezpečovaní plnej účin- nosti úniových noriem povinné najmä vykonať právne záväzné akty Únie, medzi ktoré podľa čl. 288 ods. 2 až 4 ZFEÚ patria nariadenia, smernice a rozhodnutia. 354 Prípadné oneskorené alebo nesprávne vykonanie úniového aktu, ako aj prebratie smernice pritom tiež porušuje zásadu lojality. 355 Nariadenie je všeobecne záväzný normatívny právny akt, ktorý vzhľadom na svoju priamu uplatniteľnosť vyplývajúcu zo znenia čl. 288 ods. 2 ZFEÚ bezprostredne zakla- dá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v štátoch Únie. 356 Z dôvodu jeho normatívnej povahy „je uplatniteľné na objektívne predvídané prípady, pričom má právne účinky na určité kategórie osôb chápané všeobecne a abstraktne“ . 357 Smernica je právny akt adresovaný jednému alebo viacerým členským krajinám záväzne určujúci na úniovej úrovni cieľ (výsledok), ktorý tieto krajiny majú dosiahnuť prijatím príslušných vnút- roštátnych opatrení. 358 Voľná úvaha členských krajín pri výbere foriem a prostriedkov na dosiahnutie stanoveného výsledku je však obmedzená v prípade, ak smernica upravu- 352 Stanovisko Súdneho dvora 2/00 zo 6. decembra 2001, ECLI:EU:C:2001:664, bod 18. Pozri aj stanovis- ká Súdneho dvora 1/94 z 15. novembra 1994, ECLI:EU:C:1994:384, bod 108; a 2/91 z 19. marca 1993, ECLI:EU:C:1993:106, bod 36. 353 Návrhy generálnej advokátky Sharpston prednesené 15. júla 2010, Lesoochranárske zoskupenie , C-240/09, ECLI:EU:C:2010:436, bod 56, v ktorých odkazuje najmä na publikáciu DE BAERE, G.: Constitutional Principles of EU External Relations . Oxford University Press, 2008, s. 264. 354 Podľa čl. 291 ods. 1 ZFEÚ: „Členské štáty prijmú všetky opatrenia vnútroštátneho práva potrebné na vyko- nanie právne záväzných aktov Únie.“ 355 Pozri napr. k oneskorenému vykonaniu rozhodnutia Únie rozsudok Súdneho dvora z 8. marca 1979, Salumificio di Cornuda , 130/78, ECLI:EU:C:1979:60, bod 27; alebo k porušeniu povinnosti prijať všet- ky potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľov smernice Únie rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. , C-397/01, ECLI:EU:C:2004:584, bod 110. 356 Podľa čl. 288 ods. 2 ZFEÚ: „Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.“ 357 RozsudokVšeobecného súdu z 21. septembra 2005, Yusuf a Al Barakaat International Foundation , T-360/01, ECLI:EU:T:2005:331, bod 185. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 30. septembra 1982, Roquette Frères , 242/81, ECLI:EU:C:1982:325, bod 7; zo 14. decembra 1962, Boucherie en gros , 19 až 22/62, ECLI:EU:C:1962:48, bod 2; a zo 14. decembra 1962, Confédération des producteurs de fruits , 16 a 17/62, ECLI:EU:C:1962:47. 358 Podľa čl. 288 ods. 3 ZFEÚ: „Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.“

61