ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

„jeho kontext a všeobecnú systematiku právnej úpravy, ktorej je súčasťou, ako aj ciele, kto- ré sleduje“ . 422 V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na „ustanovenia práva Únie ako celok“ , 423 resp. „všetky ustanovenia práva Únie“ . 424 Takisto vývoj úniového ustanovenia „môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad“ . 425 V súvislosti s pojmami, ktoré sú ob- siahnuté v úniových právnych predpisoch, je potrebné mať na zreteli, „že aj v prípade jas- ného súladu jazykových verzií právo [Únie] používa jemu vlastnú terminológiu… (pričom) právne pojmy nemajú nevyhnutne rovnaký obsah v práve [Únie] a v rôznych vnútroštátnych právach“. 426 Právny poriadok Únie sa totiž v zásade nesnaží definovať úniové pojmy na základe jedného či viacerých právnych poriadkov členských štátov, s výnimkou prípa- dov, keď úniové ustanovenie v tomto smere výslovne odkazuje na vnútroštátne právo. 427 Význam úniových pojmov tak musí spočívať na objektívnych kritériách formulovaných samotným právom Únie. 428 4.2 Povinnosť vytvoriť stav právnej istoty Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada lojality od členských štátov vy- žaduje, aby umožnili plnú účinnosť úniových právnych noriem aj tým spôsobom, že na vnútroštátnej úrovni vytvoria stav právnej istoty. 429 V súlade s touto požiadavkou práva Únie preto vnútroštátne právne normy patriace do jeho pôsobnosti musia byť „jas- né a presné, a… ich uplatňovanie… predvídateľné pre osoby podliehajúce súdnej právomo- ci, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky na jednotlivcov a podniky“ . 430 Vnútroštátna právna úprava musí dotknutým osobám umožňovať „s istotou poznať rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, pričom musia mať možnosť jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať“ . 431 Zásade právnej istoty však automaticky neodporuje použitie vágnych výrazov vo vnútroštátnom ustanovení, ani skutočnosť, že ustanovenie pripúšťa mieru voľnej úvahy, pokiaľ „rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú do- 422 Rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2020, Česká republika proti Komisii , C‑742/18 P, ECLI:EU: C:2020:628, bod 126; a z 5. júla 2018, X , C‑213/17, ECLI:EU:C:2018:538, bod 26. 423 Rozsudky Súdneho dvora zo 4. júla 2019, Baltic Media Alliance , C‑622/17, ECLI:EU:C:2019:566, bod 63; z 10. decembra 2018, Wightman a i. , 621/18, ECLI:EU:C:2018:999, bod 47; z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i. , C‑583/11 P, ECLI:EU:C:2013:625, bod 50. 424 Rozsudok Súdneho dvora z 3. júna 2021, Bankia , C‑910/19, ECLI:EU:C:2021:433, bod 28. 425 Rozsudky Súdneho dvora z 24. marca 2021, MCP , C‑603/20 PPU, ECLI:EU:C:2021:231, bod 37; z 19. septembra 2019, Gesamtverband Autoteile-Handel , C‑527/18, ECLI:EU:C:2019:762, bod 30; z 10. decembra 2018, Wightman a i. , 621/18, ECLI:EU:C:2018:999, bod 47. 426 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, CILFIT , 283/81, ECLI:EU:C:1982:335, bod 19. 427 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Pipeline Méditerranée et Rhône , C‑314/06, ECLI:EU: C:2007:817, bod 21; z 22. mája 2003, Komisia proti Nemecku , C‑103/01, ECLI:EU:C:2003:301, bod 33; z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i. , C‑296/95, ECLI:EU:C:1998:152, bod 30; ako aj zo 14. ja- nuára 1982, Corman , 64/81, ECLI:EU:C:1982:5, bod 8. 428 Rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 1980, Jordens-Vosters , 69/79, ECLI:EU:C:1980:7, bod 6. 429 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2001, Larsy , C-118/00, ECLI:EU:C:2001:368, bod 52; ďalej z 19. januára 1993, Komisia proti Taliansku , C-101/91, ECLI:EU:C:1993:16, bod 24; ale- bo z 13. júla 1972, Komisia proti Taliansku , 48/71, ECLI:EU:C:1972:65, bod 7. 430 Rozsudok Súdneho dvora z 3. júna 2021, Jumbocarry Trading , C‑39/20, ECLI:EU:C:2021:435, bod 48. 431 Ibid.

71