ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

výkonu ich právomocí“ . 416 Zásada lojality takisto zaväzuje inštitúcie Únie navzájom, ktoré podľa čl. 13 ods. 2 druhej vety ZEÚ „v plnej miere spolupracujú“ . 417 Požiadavka lojálnej spolupráce, ktorá vyplýva priamo zo zakladajúcich zmlúv, sa tak vzťahuje na všetkých aktérov zodpovedných za uskutočňovanie cieľov Únie. Konkrétne to znamená, že zásada lojality zaväzuje jednak členské štáty voči Únii, resp. jej inštitúciám, a naopak, Úniu voči členským štátom, ako aj členské štáty navzájom, a tiež inštitúcie Únie navzájom. Členské štáty preto napríklad nemôžu prijať opatrenia ohrozujúce vnútorné fungovanie inštitúcií Únie. 418 Záväzok lojality v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej poli- tiky upravuje čl. 24 ods. 3 ZEÚ, podľa ktorého „členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú… (túto politiku) v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti“ , ďalej „spolupracujú na zvyšovaní a rozvoji svojej vzájomnej politickej solidarity“ , ako aj „zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťa- hoch“ . Formulácia uvedeného ustanovenia preukazuje, že spoluprácu v oblasti zahranič- nej a bezpečnostnej politiky nemožno považovať za čisto medzivládneho charakteru. 4.1 Povinnosť jednotne vykladať právo Únie a vychádzať z jeho jednotnej terminológie Požiadavka jednotného uplatňovania práva Únie a úniová zásada rovnosti vyžadu- jú, aby znenie úniového ustanovenia, ktoré výslovne neodkazuje na vnútroštátne právo za účelom vymedzenia svojho zmyslu a významu, sa vykladalo „samostatným a jednot- ným spôsobom v [celej Únii] “ . 419 Jeho text preto nemôže byť posudzovaný izolovane len v jednej jazykovej verzii, keďže táto nikdy nemôže byť považovaná za prednostnú vo vzťahu k iným jazykovým verziám. 420 Práve naopak, pri výklade a uplatňovaní úniové- ho ustanovenia je potrebné zohľadniť jeho verzie vypracované vo všetkých úradných jazykoch Únie. 421 Pri výklade úniového ustanovenia je ďalej potrebné vziať do úvahy 416 Rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frères , C-94/00, ECLI:EU:C:2002:603, bod 32. 417 Uvedené ustanovenie doplnené do zakladajúcich zmlúv Lisabonskou zmluvou kodifikuje judikatúru Súdneho dvora, ktorý rozšíril pôsobnosť zásady lojality aj na inštitúcie Únie. Pozri rozsudky z 30. mar- ca 1995, Parlament proti Rade , C-65/93, ECLI:EU:C:1995:91, bod 23; z 27. septembra 1988, Grécko proti Rade , 204/86, ECLI:EU:C:1988:450, bod 16; a z 10. februára 1983, Luxembursko proti Parlamentu , 230/81, ECLI:EU:C:1983:32, bod 38. 418 Rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 1981, Lord Bruce of Donington , 208/80, ECLI:EU:C:1981:194, bod 14. 419 Rozsudok Súdneho dvora zo 7. decembra 2006, SGAE , C‑306/05, ECLI:EU:C:2006:764, bod 31. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 6. februára 2003, SENA , C‑245/00, ECLI:EU:C:2003:68, bod 23; z 9. novembra 2000, Yiadom , C‑357/98, ECLI:EU:C:2000:604, bod 26; a z 18. januára 1984, Ekro , 327/82, ECLI:EU:C:1984:11, bod 11. 420 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2015, Léger , C‑528/13, ECLI:EU:C:2015:288, bod 35; zo 17. júla 1997, Ferriere Nord , C‑219/95 P, ECLI:EU:C:1997:375, bod 15; zo 6. októbra 1982, CILFIT , 283/81, ECLI:EU:C:1982:335, bod 18; a z 5. decembra 1967, Van der Vecht , 19/67, ECLI:EU:C:1967:49. 421 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 8. decembra 2005, Jyske Finans , C-280/04, ECLI:EU:C:2005:753, bod 31; z 2. apríla 1998, EMU Tabac a i. , C‑296/95, ECLI:EU:C:1998:152, bod 36; a zo 7. decem- bra 1995, Rockfon , C‑449/93, ECLI:EU:C:1995:420, bod 28.

70