ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

zmlúv pritom znamená porušenie akéhokoľvek záväzku, ktorý členskému štátu vy- plýva z úniového práva, keďže právo Únie ako také pramení zo zakladajúcich zmlúv. V tejto súvislosti je nepodstatné, či porušenie „vyplýva z vôle členského štátu, ktorému je pripísateľné, z jeho nedbanlivosti alebo z technických či štrukturálnych ťažkostí, na ktoré narazil“ . 471 Následne podľa čl. 260 ods. 1 a 2 ZFEÚ „ak Súdny dvor… zistí, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo zmlúv, tento štát je povinný urobiť potrebné opatre- nia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora… Ak sa Komisia domnieva, že dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia… môže (opäť) predložiť vec Súdnemu dvoru… po tom, ako tomuto štátu umožní vyjadriť sa. Navrhne výšku paušálnej pokuty alebo penále, ktoré má dotknutý členský štát zaplatiť a ktoré pokladá v daných podmienkach za primerané. Ak Súdny dvor… zistí, že členský štát nevyhovel rozsudku, môže mu uložiť paušálnu pokutu alebo penále.“ Hoci v rámci tohto konania o nesplnenie povinnosti prislúcha Komisii preukázať porušenie práva Únie členským štátom tým spôsobom, že predloží Súdnemu dvoru skutočnosti potrebné na preverenie existencie údajného nesplnenia jeho úniových povinnosti, na opačnej strane prináleží dotknutému členskému štátu v súlade so zásadou lojality uľahčiť Komisii splnenie jej kontrolnej úlohy. 472 Preto je členský štát povinný poskytnúť Komisii jasné a presné informácie, ktoré jej umožnia rozhodnúť sa, či vec predloží Súdnemu dvoru. 473 Notifikačná povinnosť členských štátov plní dôležitú funkciu najmä pri ich kontro- le, či správne a načas transponovali smernice. Tie musia členské štáty prebrať do vnút- roštátneho právneho poriadku, konkrétne do všeobecne záväzných právnych noriem vyznačujúcich sa jednoznačnou záväznou právnou silou, ako aj jasnosťou a určitosťou (presnosťou). 474 Následne je členský štát povinný poskytnúť Komisii jasnú a presnú in- formáciu o transpozícii, ktorá „musí jednoznačne označovať tie zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, o ktorých sa členský štát domnieva, že nimi splnil rôzne povinnosti, kto- ré mu ukladá smernica“ . 475 Notifikačná povinnosť tak uľahčuje Komisii vykonávať svo- ju preventívnu kontrolnú právomoc. Prípadné nesplnenie tejto povinnosti, „či už je to úplnou absenciou informácie alebo nedostatočne jasnou a presnou informáciou, môže samo osebe odôvodniť začatie konania podľa článku [258 ZFEÚ] vedúceho k určeniu nesplnenia povinnosti“ . 476 V takom prípade môže Komisia v súlade s čl. 260 ods. 3 ZFEÚ hneď „na- 471 Rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2020, Komisia proti Taliansku , C-644/18, ECLI:EU:C:2020:895, bod 87. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 24. októbra 2019, Komisia proti Francúzsku , C‑636/18, ECLI:EU:C:2019:900, bod42; z5. apríla2017, KomisiaprotiBulharsku ,C‑488/15,ECLI:EU:C:2017:267, bod 76; a zo 4. septembra 2014, Komisia proti Grécku , C‑351/13, ECLI:EU:C:2014:2150, bod 23. 472 Pozri rozsudkySúdnehodvora zo16. júna2005, KomisiaprotiTaliansku , C‑456/03, ECLI:EU:C:2005:388, bod 26; z 12. septembra 2000, Komisia proti Holandsku , C‑408/97, ECLI:EU:C:2000:427, body 15 a 16; a z 25. mája 1982, Komisia proti Holandsku , 96/81, ECLI:EU:C:1982:192, body 6 a 7. 473 Rozsudky Súdneho dvora zo 16. júna 2005, Komisia proti Taliansku , C‑456/03, ECLI:EU:C:2005:388, bod 27. 474 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 6. decembra 2007, Komisia proti Luxembursku , C-57/07, ECLI:EU: C:2007:765, bod 10; a z 30. mája 1991, Komisia proti Nemecku , C-59/89, ECLI:EU:C:1991:225, bod 24. 475 Rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 2005, Komisia proti Taliansku , C‑456/03, ECLI:EU:C:2005:388, bod 27. 476 Ibid. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 25. mája 1982, Komisia proti Holandsku , 96/81, ECLI:EU: C:1982:192, bod 8.

77