ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

„existovala samostatná žaloba, ktorej hlavným cieľom by bolo preskúmanie súladu vnútro- štátnych ustanovení s právom [Únie] , ak iné právne prostriedky nápravy umožňujú posúdiť incidenčne takýto súlad“ . 509 V súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany však musí mať vnútroštátny súd možnosť nariadiť predbežné opatrenie potrebné na zabezpečenie do- držiavania úniových práv aj vtedy, keď existujú pochybnosti o prípustnosti žaloby. 510 Pokiaľ súd, ktorý rozhoduje spor týkajúci sa práva Únie „usúdi, že jedinou prekážkou nariadenia predbežného opatrenia je pravidlo vnútroštátneho práva, musí uplatnenie tohto pravidla vylúčiť“ . 511 Úniový systém predbežnej súdnej ochrany predovšetkým vyžaduje, aby vnútroštát- ny súd mohol nariadiť odklad účinnosti vnútroštátneho aktu prijatého na základe úni- ového ustanovenia, pokiaľ je zákonnosť tohto aktu spochybňovaná. 512 Hoci sa na odklad jeho uplatňovania vzťahujú vnútroštátne procesné pravidlá, zo zásady jednotnej aplikácie práva Únie vyplýva požiadavka, aby predovšetkým podanie návrhu a jeho následné pre- skúmanie podliehalo vo všetkých členských štátoch rovnakým podmienkam, aké platia v konaniach o nariadení predbežného opatrenia pred Súdnym dvorom. 513 Naliehavosť návrhu preto „musí byť posudzovaná s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opat- renia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka, ktorý o jeho nariadenie žiada. Záleží na tomto účastníkovi, aby preukázal, že nemôže čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby takúto ujmu neutrpel.“ 514 Hrozba ujmy pritom „nemusí byť preukázaná s absolútnou istotou, (ale) postačuje… aby bola… s dosta- točnou pravdepodobnosťou predvídateľná“ . 515 Na posúdenie vážnosti a nepredvídateľnosti hroziacej ujmy „musí mať sudca prejednávajúci predmetný návrh k dispozícii dôkazy, ktoré mu umožnia určiť presné dopady, ktoré by nevydanie týchto opatrení každému z dotknu- tých… (subjektov) s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo“ . 516 509 Ibid., bod 71. 510 Ibid., bod 72. 511 Rozsudok Súdneho dvora z 19. júna 1990, Factortame a i. , C-213/89, ECLI:EU:C:1990:257, body 21 a 23. 512 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 6. decembra 2005, ABNA a i. , C‑453/03, C‑11, 12 a 194/04, ECLI:EU:C:2005:741, bod 103; z 26. novembra 1996, T. Port , C‑68/95, ECLI:EU:C:1996:452, bod 49; a z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthandelsgesselschaft a i. , C‑465/93, ECLI:EU:C:1995:369, bod 22. 513 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 6. decembra 2005, ABNA a i. , C‑453/03, C‑11, 12 a 194/04, ECLI:EU:C:2005:741, bod 104; a z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen , C‑143/88 a C‑92/89, ECLI:EU:C:1991:65, body 26 a 27. 514 Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 18. marca 2008, Aer Lingus Group , T‑411/07 R, ECLI:EU: T:2008:80, bod 116. Pozri aj uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland , T‑151/01 R, ECLI:EU:T:2007:154, bod 187. 515 Uznesenie predsedu Všeobecného súdu zo 4. decembra 2007, Cheminova a i. , T-326/07 R, ECLI:EU: T:2007:364, bod 97. Pozri aj uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 1999, HFB a i. , C-335/99 P(R), ECLI:EU:C:1999:608, bod 67; a uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 18. marca 2008, Aer Lingus Group , T‑411/07 R, ECLI:EU:T:2008:80, bod 117. 516 Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 18. marca 2008, Aer Lingus Group , T‑411/07 R, ECLI:EU: T:2008:80, bod 118.

83