ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

4.7 Povinnosť vykonávať svoju diskrečnú právomoc v súlade s požiadavkami práva Únie Na základe zásady lojality a „v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré predstavujú zá- klad Európskej únie a ktoré upravujú vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi“, vykonávajú členské štáty na svojom území právny poriadok Únie. 517 Keďže úniové pravidlá neza- sahujú do rozdelenia právomocí alebo povinností medzi jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi, prislúcha členským štátom určiť, ktoré ich orgány sú príslušné na vykonávanie jednotlivých ustanovení práva Únie. 518 Pokiaľ úniové právne predpisy ani všeobecné zá- sady práva Únie na tieto účely neobsahujú spoločné pravidlá, konajú príslušné „vnútro- štátne orgány… v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi normami svojho vlastného vnút- roštátneho práva“ . 519 Táto procesná a inštitucionálna nezávislosť (voľnosť, autonómia) 520 členských štátov pri vykonávaní práva Únie je však obmedzená. Pri prijímaní opatrení sú členské štáty totiž „povinné vykonávať svoju diskrečnú právomoc najmä v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie… medzi ktoré patria zásady právnej istoty, ochrany legi- tímnej dôvery, proporcionality a zákazu diskriminácie“ . 521 Vnútroštátne orgány poverené vykonávať úniové právo musia disponovať právomocami, ktoré im umožňujú zabezpečiť súlad vnútroštátneho práva s právom Únie a vytvoriť stav právnej istoty s cieľom prispieť k zaisteniu plnej účinnosti úniových práv jednotlivcov. 522 Prijatá a uplatňovaná vnútro- štátna právna úprava musí dodržiavať základné práva a nesmie narúšať ciele sledované politikou Únie, do rámca ktorej spadá. 523 Zásada procesnej a inštitucionálnej nezávislosti členských štátov sa tiež uplatňuje v prípade, keď úniové predpisy neobsahujú osobitnú procesnú úpravu ochrany práv založených na práve Únie. Vtedy prislúcha členským krajinám, aby vo svojich vnútro- štátnych poriadkoch stanovili. „podmienky, ktoré majú zabezpečiť (účinnú) ochranu práv, 517 Rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2014, Cypra , C‑402/13, ECLI:EU:C:2014:2333, bod 23. 518 Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Remondis , C-51/15, ECLI:EU:C:2016:985, bod 40. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 18. júna 2020, Porin kaupunki , C-328/19, ECLI:EU:C:2020:483, bod 46; a z 12. júna 2014, Digibet a Albers , C‑156/13, ECLI:EU:C:2014:1756, bod 34. 519 Ibid.Pozri aj rozsudkySúdnehodvoraz23. februára2006, Molenbergnatie ,C‑201/04,ECLI:EU:C:2006:136, bod 52; z 25. marca 2004, Azienda Agricola Giorgio a i. , C‑495/00, ECLI:EU:C:2004:180, bod 39; z 13. apríla 2000, Karlsson a i. , C‑292/97, ECLI:EU:C:2000:202, bod 27; a z 23. novembra 1995, Domi- nikanerinnen‑Kloster Altenhohenau , C‑285/93, ECLI:EU:C:1995:398, bod 26. 520 Zatiaľ čo v prekladoch rozhodnutí Súdneho dvora sa používa pojem „procesná autonómia“, Siman a Slaš- ťan uprednostňujú výraz „procesná voľnosť“. Pozri SIMAN, M., SLAŠŤAN, M.: Právo Európskej únie (inštitucionálny systém a právny poriadok Únie s judikatúrou) . 1. vyd. Bratislava : Euroiuris, 2012, s. 406 a 407. 521 Rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 2011, Aissen a Rohaan , C‑230 a 231/09, ECLI:EU:C:2009:490, bod 74. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 25. marca 2004, Azienda Agricola Giorgio a i. , C‑495/00, ECLI:EU:C:2004:180, bod 40; a z 20. júna 2002, Mulligan a i. , C‑313/99, ECLI:EU:C:2002:386, body 35 a 36. 522 Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2007, Jonkman a i. , C‑231 až 233/06, ECLI:EU:C:2007:373, bod 38. 523 Rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 2011, Aissen a Rohaan , C‑230 a 231/09, ECLI:EU:C:2009:490, body 74 a 75.

84