ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

skúmaniu v rámci všeobecného súdnictva v Nemecku. 589 Sporné tak zostáva riešenie situácie, keď proti rozhodnutiu kvázi súdneho orgánu povereného vyriešením sporu nemožno podať opravné prostriedky. 590 4.8.1 Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Rozhodnutie o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania patrí do výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu, ktorý v tejto súvislosti nie je viazaný návrhmi účast- níkov konania. 591 Každý súd totiž sám nesie zodpovednosť sa svoje súdne rozhodnutia a preto mu prináleží posúdiť, či s prihliadnutím na osobitosti veci považuje odpoveď na otázku za nevyhnutnú pre vyriešenie sporu, ktorý rozhoduje. 592 Ak tomu tak je „môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ, aby o nej rozhodol“ . 593 Pokiaľ sa „takáto otázka položí v kona- ní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ“ . 594 Ako osobitne užitočný hodnotí Súdny dvor prejudiciálny návrh „v prípade, ak sa pred vnútroštátnym súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva Únie, alebo ak existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie v rámci úplne nového právneho a skutkového rámca“ . 595 Prejudiciálna otázka môže byť pritom podaná v ktoromkoľvek štádiu prebiehajúceho vnútroštátneho konania, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa končí. 596 Na opačnej strane Súdny dvor zdôraznil potrebu, aby vnútroštátny súd pri rozhodovaní, kedy podá prejudiciálny návrh, zohľadnil zásadu hospodárnosti konania. 597 Prípadný fakultatívny charakter položenia predbežnej otázky nemá vplyv na po- vinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu „v plnej miere aplikovať právo [Únie] a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom“ . 598 Hoci vnútroštátne súdy môžu ex offo alebo na návrh účastníkov konania preskúmať platnosť aktov Únie, nemajú právomoc ich vyhlásiť za neplatné. 599 Z toho vyplýva, že každý vnútroštátny súdny orgán môže 589 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2018, Achmea , C-284/16, ECLI:EU:C:2018:158, body 48 a 49. 590 Podľa generálneho advokátaColomera by v takomprípade Súdny dvormal na predložené otázky každopád- ne odpovedať. Pozri jeho návrhy prednesené 28. júna 2001, De Coster , C-17/00, ECLI:EU:C:2001:366, bod 87. 591 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 12. februára 2008, Kempter , C‑2/06, ECLI:EU:C:2008:78, bod 41; z 10. júla 1997, Palmisani , C‑261/95, ECLI:EU:C:1997:351, bod 31; a z 1. marca 1973, Bollmann , 62/72, ECLI:EU:C:1973:24, bod 4. 592 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 6. októbra 1982, CILFIT , 283/81, ECLI:EU:C:1982:335, bod 9; zo 16. júna 1981, Salonia , 126/80, ECLI:EU:C:1981:136, bod 7; a z 22. novembra 1978, Mattheus , 93/78, ECLI:EU:C:1978:206, bod 5. 593 Čl. 267 ods. 2 ZFEÚ. 594 Čl. 267 ods. 3 ZFEÚ. 595 Odporúčania pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania, Ú. v. EÚ C 380, 8.11.2019, s. 3, bod 5. 596 Rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, San Giorgio , 199/82, ECLI:EU:C:1983:318, bod 8. 597 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1984, Campus Oil , 72/83, ECLI:EU:C:1984:256, bod 10; a z 10. marca 1981, Irish Creamery Milk Suppliers Association , 36 a 71/80, ECLI:EU:C:1981:62, bod 8. 598 Rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 1978, Simmenthal , 106/77, ECLI:EU:C:1978:49, bod 21. 599 Rozsudok zo 6. decembra 2005, Gaston Schul Douane‑expediteur , C‑461/03, ECLI:EU:C:2005:742, bod 17.

93