ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

ZFEÚ, kontrola súladu vnútroštátnych právnych predpisov s právom Únie prislúcha vnútroštátnym súdom, ktoré za týmto účelom môžu požiadať Súdny dvor o poskytnutie výkladu úniových ustanovení prostredníctvom prejudiciálnej otázky. 640 Súdnemu dvo- ru tak síce „neprináleží rozhodovať o súlade vnútroštátneho opatrenia s právom [Únie] “ , v rámci systému spolupráce súdov je však „príslušný poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva [Únie] , ktoré mu umožnia posúdiť tento súlad na účely rozsudku vo veci, o ktorej rozhoduje“ . 641 Vnútroštátny súd je pritom povinný začať „riadne konať o podaniach proti vnútroštátnej právnej úprave“ a v súlade s vnútro- štátnym právom prijať opatrenia, ktoré zabránia jej uplatňovaniu. 642 Prípadnú nezluči- teľnosť vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie sa najskôr musí usilovať odstrániť prostredníctvom nepriameho účinku úniových právnych noriem, t.j. eurokonformného výkladu vnútroštátneho predpisu, avšak ak dospeje k záveru, že takýto výklad nemožno zabezpečiť, „prislúcha (mu) ponechať toto ustanovenie neuplatnené“ . 643 Zásada nepriame- ho účinku práva Únie je totiž „obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnút- roštátneho práva“ . 644 Vnútroštátny súd preto v žiadnom prípade nesmie uplatniť vnút- roštátny predpis, hoci je možné ho eurokonformne vyložiť, ak sa z vecného či časového hľadiska na prejednávanú vec nevzťahuje. 645 Pokiaľ teda súladná interpretácia relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy s úniovými právnymi normami nie je možná, „súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej právomoci, má ako orgán členského štátu povinnosť neuplatniť akékoľvek vnútroštátne ustanovenie odporujúce ustanoveniu práva Únie, ktoré má priamy účinok v spore, o ktorom rozhoduje“ , a to bez ohľadu na to, či vnútroštátne ustanovenie bolo prijaté skôr alebo neskôr ako úniový právny predpis. 646 Takéto ustanovenie vnút- roštátneho práva sa následne nestáva neplatné či neexistujúce, ale vzhľadom na zásadu bod 281. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 1986, Les Verts proti Parlamentu , 294/83, ECLI:EU:C:1986:166, bod 23. 640 Podľa čl. 263 ods. 4 ZFEÚ: „Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.“ 641 Rozsudok Súdneho dvora z 30. novembra 1995, Gebhard , C‑55/94, ECLI:EU:C:1995:411, bod 19. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 2007, Placanica , C‑338, 359 a 360/04, ECLI:EU:C:2007:133, bod 36; z 19. septembra 2006, Wilson , C‑506/04, ECLI:EU:C:2006:587, body 34 a 35; a z 12. októbra 1993, Vanacker a Lesage , C‑37/92, ECLI:EU:C:1993:836, bod 7. 642 Rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i. , C‑597/17, ECLI:EU:C:2019:544, bod 56. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 28. júla 2016, Association France Nature Environnement , C‑379/15, ECLI:EU:C:2016:603, bod 32; a z 28. februára 2012, Inter‑Environ- nement Wallonie a Terre wallonne , C‑41/11, ECLI:EU:C:2012:103, bod 47. 643 Rozsudok Súdneho dvora z 19. apríla 2016, DI , C-441/14, ECLI:EU:C:2016:278, bod 37. 644 Rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2008, Impact , C‑268/06, ECLI:EU:C:2008:223, bod 100.. Po- zri aj rozsudky Súdneho dvora z 1. októbra 2020, Entoma , C‑526/19, ECLI:EU:C:2020:769, bod 43; z 28. júna 2018, Crespo Rey , C‑2/17, ECLI:EU:C:2018:511, bod 71; a z 19. apríla 2016, DI , C-441/14, ECLI:EU:C:2016:278, bod 32. 645 Rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 2010, Sorge , C‑98/09, ECLI:EU:C:2010:369, bod 54. 646 Rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2020, SCT , C‑146/19, ECLI:EU:C:2020:464, bod 48. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 21. januára 2021, Whiteland Import Export , C-308/19, ECLI:EU:C:2021:47, bod 31; a z 13. júla 2016, Pöpperl , C‑187/15, ECLIEU:C:2016:550, bod 45.

99