DIGITÁLNÍ PLATFORMY – dřina, pot a daně / Jan Pichrt, Radim Boháč, Jakub Morávek (eds.)

Kľúčovými zisteniami sú: – tradičné kritériá závislej práce založené na priamych pokynoch a priestoro vej kontrole nie sú dostatočné na zachytenie algoritmickej koordinácie práce. Presun k organizačnej integrácii ako kľúčovému kritériu, ktorý presadzuje ne mecká judikatúra, sa javí ako sľubný prístup, – vyvrátiteľná domnienka existencie pracovného pomeru, ktorú zavádzajú Španielsko a smernica EÚ, môže pomôcť prekonať problém nesprávnej kla sifikácie, avšak jej účinnosť bude závisieť od presnosti definície skutočností spúšťajúcich domnienku a od okamihu prechodu dôkazného bremena, – regulácia algoritmického manažmentu prostredníctvom požiadaviek na trans parentnosť, ľudský dohľad a procesné záruky je nevyhnutná, ale sama o sebe nedostatočná. Musí byť doplnená efektívnymi mechanizmami vymožiteľnosti a kolektívneho zastúpenia pracovníkov, – dynamika technologického vývoja vyžaduje, aby regulácia bola technologicky neutrálna a zameraná na dopady na pracovníkov, nie na konkrétne technoló gie. Zároveň však musí byť dostatočne flexibilná na prispôsobenie sa novým formám algoritmického manažmentu. Práca na platformách a jej automatizácia prostredníctvom AI modulov bude naďa lej dynamicky sa vyvíjajúcou oblasťou, ktorá si vyžaduje kontinuálny výskum a adap táciu právnej úpravy. Slovenská transpozícia smernice predstavuje príležitosť vytvoriť progresívny právny rámec, ktorý by mohol slúžiť ako model pre iné členské štáty. Rozhodujúce bude, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi ochranou práv pracovníkov a zachovaním priestoru pre inováciu a flexibilitu, ktoré sú pre digitálnu ekonomiku charakteristické.

121