DIGITÁLNÍ PLATFORMY – dřina, pot a daně / Jan Pichrt, Radim Boháč, Jakub Morávek (eds.)

komplexnej stratégie zástupcov pracovníkov, pričom možno očakávať, že pôjde najmä o odborové organizácie. 17 Tie by sa - najmä na úrovni odborových zväzov - nemali spoliehať výlučne na outsourcing, ale mali by začať budovať interné kapacity na pocho penie vplyvu algoritmov na pracovné podmienky, aby nestratili know-how a poznatky získané v rámci pôsobenia v rôznych platformách. 18 Dáta analyzované expertom môžu byť použité na overovanie, či platforma dodr žiava pracovné podmienky, ale môžu sa stať cenným aktívom aj pri uzatváraní kolek tívnych zmlúv. Napríklad pri vyjednaní povinnosti platformy vykonať audit algorit mických systémov (čo presahuje rámec informovania a konzultácií) a predloženia jeho výsledkov zástupcom. Zásadný význam však spočíva v tom, že môžu poskytnúť dôležitý dôkaz o ‹skutoč nostiach, ktoré naznačujú riadenie a kontrolu› 19 . Ide o novú výzvu pre zástupcov osôb pracujúcich pre platformy, ktorí by v zmysle smernice mali disponovať procesným oprávnením iniciovať súdne konanie s cieľom určiť správny pracovnoprávny status. 20 Pre veľké odborové organizácie, ktoré zastupujú viac ako 250 pracovníkov, sa zni žuje finančné riziko, pretože primerané náklady na experta budú hradené platforma mi. Pokrytie nákladov sa však vzťahuje iba na rozsah informovania a konzultácií podľa Článku 13 a nie na všetky práva v smernici. Stanovená hranica zároveň predstavuje bariéru pre zástupcov pôsobiacich v menších platformách na získanie potrebnej od bornej podpory. Za hlavný nedostatok možno považovať, že celý Článok 13 počíta iba s pracov níkmi v pracovnoprávnom vzťahu a nie so všetkými osobami, ktoré vykonávajú prácu pre platformy. Členské štáty by však mohli pri transpozícii ísť nad rámec minimálnych požiadaviek a znížiť prahovú hodnotu 250 21 a najmä zahrnúť do limitu všetky osoby, 17 Aloisi a Potocka-Sionek správne upozorňujú, že „autori znenia smernice sa vyhýbajú termínu ‘odbory‘ (trade unions), pravdepodobne preto, aby zahrnuli aj iné neinštitucionálne iniciatívy alebo iniciatívy zdola, ktoré v tomto silno fragmentovanom kontexte stále zohrávajú významnú úlohu. ” ALOISI, A. – POTOCKA- -SIONEK, N. De-gigging the labour market? An analysis of the ‘algorithmic management’ provisions in the proposed Platform Work Directive . Italian Labour Law e-Journal, 2022, č. 1, s. 41. 18 Bližšie pozri WRAY, B.: Negotiating the Algorithm – Trade Union Manual . Bruxelles: ETUC, 2025, s. 57–58. 19 Článok 5 ods. 1: „ Zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou pracujúcou pre platformy prostredníctvom tejto platformy sa z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah, ak sa zistia skutočnosti, ktoré naznačujú riadenie a kontrolu v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo zaužívanou praxou platnými v členských štátoch a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora. Ak sa digitálna pracovná platforma snaží vyvrátiť právnu domnienku, je úlohou digitálnej pracovnej platformy, aby preukázala, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom, ako sa vymedzuje v práve, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platnými v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora .“ 20 Článok 5 ods. 4: „ Osoby pracujúce pre platformy, a v súlade s vnútroštátnym právom a praxou ich zástupcovia, majú právo začať konanie uvedené v odseku 3 prvom pododseku s cieľom určiť správny zamestnanecký status osoby pracujúcej pre platformy. “ 21 Návrh smernice pôvodne počítal s počtom 500 zamestnancov. In AGOSTI, C., BRONOWICKA, J.

33