MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

tickú imunitu, získať súhlas od daného nezmluvného štátu s jej vydaním na trestné stíhanie. 18 Prvýkrát sa v praktickej rovine otázka horizontálneho vzťahu skúmala pred MTS v roku 2011, a to v súvislosti so stíhaním sudánskeho prezidenta al-Bašíra za zločiny, ktoré mali byť spáchané v Darfúre. V roku 2009 vydal senát pre prípravné kona nie MTS zatykač na al-Bašíra ako úradujúcu hlavu Sudánu, ktorý nebol a ani nie je zmluvnou stranou. 19 Jurisdikcia MTS bola v tejto veci založená na základe článku 13 písm. b) Rímskeho štatútu, ktorý umožňuje Bezpečnostnej rade OSN (ďalej ako „BR OSN“) postúpiť situáciu, v ktorej sa domnieva, že dochádza k páchaniu zločinov v jurisdikcii MTS jeho prokurátorovi. 20 BR OSN v roku 2005 prijala podľa kapitoly VII Charty OSN rezolúciu 1593 (2005), ktorou postúpila situáciu v Darfúre prokurá torovi MTS na vyšetrovanie, avšak výslovne neuviedla neaplikovateľnosť imunít prezi denta Sudánu. 21 Tento fakt bol prekážkou, s ktorou sa jednotlivé senáty pre prípravné konanie MTS museli vysporiadať. Z dôvodu absencie výkonných zložiek je MTS odkázaný na spoluprácu so štátmi. Preto, keď bol voči al-Bašírovi vydaný zatykač, MTS požiadal o jeho vykonanie zmluv né strany. Aj napriek tomu, že prezident Sudánu cestoval do viacerých zmluvných strán, žiadna z nich nepristúpila k jeho zatknutiu, práve s odvolaním sa na článok 98 Rímskeho štatútu a personálne imunity, ktoré hlava štátu vo všeobecnosti požíva. MTS teda musel prísť s vysvetlením, prečo môžu zmluvné strany pristúpiť k zatknutiu predstaviteľov nezmluvných štátov požívajúcich personálne imunity, aj keď nedošlo k predchádzajúcemu vzdaniu sa ich imunít v zmysle článku 98 Rímskeho štatútu. Vysvetlením, s ktorým prišiel MTS, je, že zmluvná strana, ktorá má zatykač vykonať, nekoná v rozpore s článkom 98, pretože nekoná vo svojom mene, ale v mene MTS. 22 Navyše, aby uvedené mohlo platiť, musel MTS odôvodniť aj neuplatňovanie personál nych imunít predstaviteľov nezmluvných štátov pred ním samotným. 18 Apropo , ako sa neskôr ukázalo, kontroverznou témou nie je len stíhanie predstaviteľov tretích štátov bez súhlasu vysielajúceho štátu na ich odovzdanie, ale vlnu nevôle vyvolalo aj stíhanie veľkej trojky zmluv ných strán. Mnohé africké štáty ostro kritizovali konanie MTS, pretože sa podľa ich názoru cielene za meriava na africký kontinent. Tento problém, známy aj ako „Africa bias,“ dokonca viedol Africkú úniu k výzve, aby MTS odložil trestné stíhanie úradujúcich predstaviteľov štátov až do skončenia ich funkcie (Zdroj: THE GUARDIAN. African Union says ICC should not prosecute sitting leaders [online] 2013. Dostupné na: https://www.theguardian.com/world/2013/oct/12/african-union-icc-kenyan-president [Cit. 27/10/2024]) 19 ICC. Al Bashir Case [online] Dostupné na: https://www.icc-cpi.int/darfur/albashir [Cit. 27/10/2024] 20 Vždy sa pritom postupuje situácia ako celok a nie iba konkrétny prípad 21 UN. Security Council refers situation in Darfur, Sudan, to prosecutor of International Criminal Court [on line] 2005. Dostupné na: https://press.un.org/en/2005/sc8351.doc.htm [Cit. 27/10/2024] 22 ICC, The Prosecutor v. Omar Hassan Ahmad Al Bashir, Decision Pursuant to Article 87(7) of the Rome Statute on the Failure by the Republic of Malawi to Comply with the Cooperation Requests Issued by the Court with Respect to the Arrest and Surrender of Omar Hassan Ahmad Al Bashir, 12 December 201, para. 46. Dostupné na: https://www.icc-cpi.int/court-record/icc-02/05-01/09-139-0

112