MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Zatiaľ posledným „prírastkom“ do tejto série bolo rozhodnutie odvolacieho senátu MTS voči Jordánsku v roku 2019. MTS v ňom zopakoval argument, ktorý zaznel už v roku 2011, a síce, že neexistuje imunita predstaviteľov štátov vis-a-vis medzinárodný súd v zmysle medzinárodného obyčajového práva. 27 Zároveň uviedol, že aj argument implicitného zrieknutia imunít rezolúciou BR OSN je valídny, pričom tieto argumen ty nie sú v rozpore, ale môžu sa uplatňovať paralelne. Prístup MTS k tejto otázke je potrebné chápať pragmaticky. Zotrvávanie len na argumentoch založených na autori zácii rezolúciou BR OSN totiž riešilo iba situácie, kde panovala politická zhoda v rámci hlasovania stálych členov BR OSN. Tá sa ale v rôznych otázkach mohla do budúcna líšiť, a preto by mnohokrát stíhanie predstaviteľov z nezmluvných štátov záviselo na krehkosti medzinárodných vzťahov a geopolitických záujmov toho ktorého štátu. MTS preto zvolil najpragmatickejšiu cestu, ktorá ale bola aj tou najkontroverznejšou. Navyše, vo svetle ne jednotnosti a rozdrobenosti jednotlivých prístupov senátov pre prípravné konanie MTS Súčasný právny názor MTS ohľadom súladu jeho zatykačov s imunitami pred staviteľov štátov podľa medzinárodného práva je nutné vykladať aj vo svetle praxe Medzinárodného súdneho dvora (ďalej ako „MSD“), ktorý vo svojom prelomovom rozhodnutí z roku 2002, známom aj ako Zatýkací rozkaz, predostrel štyri prípady, kedy je možné osobu požívajúcu personálne imunity stíhať za zločiny podľa medziná rodného práva. Pre účely tejto kapitoly je podstatným štvrtý dôvod, ku ktorému MSD uviedol: „ Po štvrté, súčasný alebo bývalý minister zahraničných vecí môže byť trestne stíhaní pred určitými medzinárodnými trestnými súdmi, ak majú jurisdikciu. Príklady zahŕňajú Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu a Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu, ktoré boli zriadené na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov, a budúci Medzinárodný trestný súd vytvorený Rímskym štatútom z roku 1998. “ 28 render of Omar Al-Bashir, 6 July 2017, para. 88. Dostupné na: https://www.icc-cpi.int/court-record/ icc-02/05-01/09-302 27 „ There is neither State practice nor opinio juris that would support the existence of Head of State immunity under customary international law vis-à-vis an international court. To the contrary, such immunity has never been recognised in international law as a bar to the jurisdiction of an international court .“(Zdroj: ICC, Le Procureur c. Omar Hassan Ahmad Al Bashir, Judgment in the Jordan Referral re Al-Bashir Appeal, 6 May 2019, KEY FINDINGS. Dostupné na: https://www.icc-cpi.int/court-record/icc-02/05-01/09 397-0) 28 ICJ. Arrest Warrant of 11 April 2000 (Democratic Republic of the Congo v. Belgium). Dostupné na: https:// www.icj-cij.org/case/121 k tejto otázke pôsobí ich počínanie skôr chaoticky, a zároveň účelovo. 4. Argument neexistencie imunít predstaviteľov štátov vis-a-vis medzinárodný súd

114