MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

V prípade, že štát zadrží na svojom území podozrivého zo spáchania zločinov spa dajúcich pod univerzálnu jurisdikciu, tak primárna otázka, ktorú musí zodpovedať je, či neprebehne extradícia do iného štátu v prípade podania tejto žiadosti. V prvom rade je teda nevyhnutné určiť, či nejde o situáciu, v ktorej by boli naplnené pod mienky na aplikovanie non-refoulement. Ide o prípady, keď hrozí mučenie alebo kruté a neľudské zaobchádzanie zo strany zahraničných predstaviteľov a vydanie môže byť odmietnuté aj vtedy, keď nie je zaručený princíp spravodlivého procesu. Modelová zmluva OSN o vydávaní sa odvoláva na „minimálne záruky v trestnom konaní, ako sú obsiahnuté v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ako člá nok 14, ktorý možno považovať za minimálny štandard. 31 V tejto situácii je pre štát nevyhnutné zvážiť všetky okolnosti vydania, vrátane fak tickej situácie v krajine, a nielen formálne pramene práva. V praxi sa vyskytujú rôzne rozhodnutia v takmer analogických situáciách, čo len podčiarkuje zodpovednosť štátu, ktorý zadržiava páchateľa. Ako príklad je možné uviesť situáciu v roku 2009, kedy boli prejednávané dva veľmi podobné prípady extradície do Rwandy v súvislosti s genocí dou kmeňa Tsusi v roku 1994. Prvý prípad sa týkal vydania Bazarambu a bol prejednávaný vo Fínsku. 32 Rwandské úrady požadovali extradíciu pretože Bazaramba bol obvinený aj v Rwande. Fínsky minister spravodlivosti žiadosť zamietol a založil vlastnú argumentáciu na judikatúre ICTR, ktorá v niekoľkých prípadoch zamietla žiadosť prokurátora tribunálu o postú penie vecí. 33 Hlavnou obavou bol strach zo svedkov poskytnúť svedectvo v Rwande, 34 ale taktiež skutočnosť, že ICTR neboli presvedčení, že odovzdané osoby budú mať v Rwande spravodlivý súdny proces. 35 Fínske ministerstvo uviedlo, že nemá žiadny dôvod spochybňovať závery ICTR, ani žiadne dôvody hodnotiť prevládajúce okolnosti v Rwande inak ako ICTR. 36 V druhom prípade sa naopak Švédsko rozhodlo, že pre vydanie do Rwandy neexistujú žiadne vážne prekážky a Švédsky Najvyšší súd rozhodol o vydaní Ahorugeze do Rwandy. 37 31 LAFONTAINE, F.: Universal Jurisdiction – the Realistic Utopia, Journal of International Criminal Justice , 2012, roč. 10, č. 5, s. 1294–1295. 34 The Prosecutor v. Yussuf Munyakazi, 28 May 2008, ICTR Trial Chamber III, Decision on the Prosecutor‘s request for referral of the case to the Republic of Rwanda, Rule 1 bis of the Rules of Procedure and Evidence, no. ICTR-97-36-Rl Ibis; KIMPIMÄKI, M.: Genocide in Rwanda: Is it Really Finland‘s Concern? International Criminal Law Review , roč. 11, č. 1, 2011, s. 169. 35 Ibid. 36 GAHIMA, G. Transitional Justice in Rwanda, Accountability for Atrocity . London: Routledge, 2013, s. 203. 37 Švédsko však vo veľmi podobnom prípade rozhodlo, že pre vydanie do Rwandy neexistujú žiadne vážne prekážky. Prípad Ahorugeze skončil s odlišným výsledkom, nakoľko Najvyšší súd Švédska v máji 2009 rozhodol, že neexistujú žiadne právne prekážky pre vydanie do Rwandy. Rozhodnutie bolo založené na závere, že napriek niektorým rozdielom nie je právny systém Rwandy nezlučiteľný s Európskym dohovorom o ľudských právach. Súd tiež zdôraznil, že žiadosť o vydanie by mala byť zamietnutá len 32 Porvoo District Court (now District Court of Itä-Uusimaa), Finland, R 09/404. 33 LAFONTAINE, F. Universal Jurisdiction – the Realistic Utopia, s. 1295.

159