MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

cie. Podľa názoru autorov to súvisí so skutočnosťou, že mnohí páchatelia sa nikdy nenachádzali na území Slovenskej republiky, resp. neboli zadržaní. Ak aj boli zadržaní, tak orgány činne v trestnom konaní ich neidentifikovali ako podozrivých zo spáchania zločinov spadajúcich pod univerzálnu jurisdikciu. Napriek faktu, že Slovenska republika nemá priamu skúsenosť s aplikáciou univer zálnej jurisdikcie tak legislatívny rámec pripúšťa jej vykonanie. Univerzálna jurisdikcia je zakotvená v § 6 40 trestného zákona: 41 (1) Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, aj vtedy, ak a) čin je trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, b) páchateľ bol zadržaný alebo zatknutý na území Slovenskej republiky a c) nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu. (2) Páchateľovi uvedenému v odseku 1 však nemožno uložiť trest prísnejší, než ustanovu je zákon štátu, na ktorého území bol trestný čin spáchaný. Dikcia paragrafu odzrkadľuje primárne aspekty vykonania univerzálnej jurisdikcie, t. j. páchateľ musí byť zadržaný na území Slovenska, ide o čin trestný v mieste jeho spá chania a nebol vydaný na trestné stíhanie do cudziny. 42 Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ako už bolo uvedené vyššie, ostatné pôsobnosť územná alebo osobná (či už aktívna alebo pasívna) nemusia byť naplnené. Slovenská právna úprave neobsahuje striktný výpočet jednotlivých skutkových pod stát trestných činov, ktoré by mohli byť postihnuté, resp. nemali byť postihnuté v rám ci univerzálnej jurisdikcie. Napriek tomuto legislatívnemu „otvorenému“ zakotveniu nemá Slovenská republika skúsenosť s aplikáciou univerzálnej jurisdikcie. Z tohto dôvodu je nutné poukázať na problémy najmä v aplikačnej praxi a to najmä v nasledujúcich aspektoch: 40 V tejto súvislosti treba uviesť, že § 5a Trestného zákona predstavuje odlišnú právnu úpravu aj napriek zdanlivej podobnosti s dikciou § 6 Trestného zákona. Zákonodarca zavedením § 5a reagoval na možnú aplikačnú medzeru. V dôvodovej správe explicitne uviedol „ Do Trestného zákona sa opäť zavádza zásada ochrany, ktorá bola v Trestnom zákone z roku 1961 v jeho § 19. Potreba tejto zásady vyplýva z nedostatku ochrany najzávažnejších záujmov štátu na ochrane ústavného zriadenia, meny, boja proti drogám, na úseku jadrovej, chemickej a rádioaktívnej bezpečnosti, ochrany utajovaných a iných chránených skutočností, orgánov verejnej moci a verejných činiteľov, nedovoleného prekračovania hraníc a trestných činov proti mieru, ľudskosti a vojnových zločinov. Činy spáchané v cudzine cudzincami, ak nemajú trvalý pobyt na území SR a neohrozu jú záujem chránený Trestným zákonom priamo na území Slovenskej republiky by inak neboli postihnuteľné podľa Trestného zákona okrem prípadu, ak by išlo o obzvlášť závažný zločin proti občanovi Slovenskej re publiky, ale vtedy by čin musel byť v mieste spáchania trestný“ Išlo o zákon 576/2009 Z. z., ktorým sa novelizoval trestný zákon 300/2005 a Trestný poriadok 301/2005. Avšak vzťah §5a a 6 Trestného zákona je niekedy v doktríne nejasne vykladaný, ako na to poukazuje aj Lukáš Mareček. Pozri MAREČEK, L. Medzinárodné trestné právo a jeho implementácia v slovenskom právnom poriadku. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2025, s. 31–32. 41 Zákon č. 300/2005 v znení neskorších predpisov. 42 Pre podmienky extradície pozri §489 a nasl. Trestného poriadku.

161