MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

ktoré ho ratifikujú, keďže drvivá väčšina štátov, ktoré Dohovoru o potláčaní financo vania terorizmu ratifikovali, tak urobila bez výhrad. 20 Jean-Marc Sorel tiež poukazuje na nedostatky úzkeho výkladu ustanovení dohovoru, ktorými sú „napomáhanie jeho infantilizmu a zneužívanie jeho ustanovení“. 21 Hamed Tofangsaz poukazuje na to, že nejednoznačná definícia trestného činu finan covania terorizmu zo strany Dohovoru o potláčaní financovania terorizmu je neospra vedlniteľná a vedie k „nespravodlivému trestnému právu“. 22 Lukáš Mareček poukazuje na to, že nedostatok presnosti definície nie je na škodu povinnosti štátov a ich prípad nej zodpovednosti, ak by nedostatočne predchádzali či potláčali terorizmus. 23 Okrem poskytnutia finančných prostriedkov na uskutočnenie teroristických činov (objektívna stránka) sa ešte vyžaduje naplnenie mentálnych prvkov trestného činu financovania terorizmu, vymedzených v článku 2 Dohovoru. Spáchanie trestného činu financovania terorizmu si vyžaduje, aby predmetné finančné prostriedky boli po skytnuté alebo zhromaždené buď s úmyslom alebo s vedomím, že by sa mali úplne alebo čiastočne použiť na účely činov definovaných v čl. 2 ods. 1 písm. a) alebo b) Dohovoru. MSD nenašiel dostatočné dôkazy o tom, že ruskí vysokí predstavitelia, ako aj súkromné osoby a podnikatelia vedeli, že dávajú finančné prostriedky kon krétnej skupine predstaviteľov DĽR a LĽR špeciálne na uskutočnenie teroristického činu, preto nenašiel porušenie článku 8 Dohovoru v dôsledku nezmrazenia ich účtov a taktiež nenašiel porušenie článku 12 v dôsledku neposkytnutia pomoci Ukrajine pri vyšetrovaní zločinov terorizmu. MSD nenašiel porušenie článku 18 Dohovoru, ktorý vyžaduje prijatie všetkých uskutočniteľných opatrení na prevenciu a boj proti financovaniu terorizmu spáchané mu verejnými a súkromnými aktérmi. Prvý z argumentov Ukrajiny sa týkal obvinenia, že Ruská federácia nedala svojim predstaviteľom pokyn, aby sa nezapájali do finan covania terorizmu. Podľa MSD v podstate Ukrajina tvrdila, že porušenie článku 18 Dohovoru nenastalo v dôsledku činnosti jej štátnych predstaviteľov, ale v dôsledku údajnej politiky Ruskej federácie, ktorá spočívala vo financovaní ozbrojených skupín na východnej Ukrajine. Táto žiadosť podľa sudu nepatrí do rozsahu pôsobnosti člán 20 Tamtiež. Para 298. 21 SOREL, Jean-Marc. (2003). Some Questions About the Definition of Terrorism and the Fight against its Financing. EJIL, Vol. 14. No 2, 365–378. 22 TOFANGSAZ, H. (2018). Criminalization of Terrorist Financing: from Theory to Practice. New Criminal Law Review: An International and Interdisciplinary Journal. Vol. 21, No. 1, Transitional Criminal Law (WINTER 2018), pp. 57–140. 23 MAREČEK, L. Terorizmus – zločin podľa medzinárodného práva? In: TAUCHEN, Jaromír (ed.): Protistátní činy včera a dnes . Brno: Masarykova univerzita, 2021, s. 268. a Mareček, L. Terrorism as a crime under international customary law introduced by Special Tribunal for Lebanon In: The Lawyer Quarterly , Vol. 7, No. 2 (2017), s. 76. . citováno 29. 11. 2024.

47