MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

napätia medzi Izraelom a Palestínou na základe medzinárodného práva a o vytvorenie palestínskeho štátu. 27 Napriek uvedenému sa situácia ohľadom právnych dôsledkov výstavby múru ne vyriešila v zmysle rozhodnutia MSD, skôr naopak, postupom rokov sa vyhrotila, čo Súd z hľadiska faktických okolností zhrnul aj v svojom posudku z roku 2024. Pred míľnikom, ktorým je tento posudok z roku 2024, je však vhodné pozrieť sa aj na iné rozhodnutie MSD, v ktorom Súd analyzoval právny inštitút okupácie. 3. Judikatúra Medzinárodného súdneho dvora – Konžská demokratická republika v. Uganda Ako už bolo uvedené, okupáciu riešil Medzinárodný súdny dvor nielen vo vzťahu k Izraelu na palestínskych okupovaných územiach. Z hľadiska vývoja medzinárodného práva je vhodné pozrieť sa na rozsudok vo veci KDR v. Uganda a zistiť, či interpretácia relevantných medzinárodnoprávnych pravidiel v tomto prípade predznamenala zmenu v oblasti aplikácie noriem upravujúcich právny inštitút okupácie. Súd v skúmanom rozsudku jasne skonštatoval, že došlo k porušeniu medzinárod noprávnych záväzkov Ugandy. Vo svojej podstate šlo v tomto prípade o posúdenie, či Uganda porušila medzinárodné právo svojou vojenskou prítomnosťou na území KDR. Súd sa najprv zaoberal otázkou invázie Ugandy do KDR a zistil, že od augusta 1998 KDR nesúhlasila s prítomnosťou ugandských vojsk na svojom území (s výnimkou obmedzenej výnimky týkajúcej sa pohraničnej oblasti pohoria Ruwenzori, ktorá je obsiahnutá v dohode z Luandy). Súd v tejto súvislosti zamietol tvrdenie Ugandy, že po užitie sily, na ktoré sa nevzťahoval súhlas, bolo uplatnením práva na sebaobranu, keďže zistil, že neexistovali predpoklady pre výkon práva na sebaobranu, ktorý je podmie nený predchádzajúcim ozbrojeným útokom. 28 Nezákonný vojenský zásah Ugandy bol totiž takého rozsahu a trvania, že ho Súdny dvor považoval za závažné porušenie zákazu použitia sily vyjadreného v článku 2 ods. 4 Charty OSN. 29 Súd skúmal okolnosti tejto prítomnosti a dospel k záveru, že Uganda vykonávala efektívnu kontrolu nad časťa mi územia KDR, čo predstavovalo okupáciu podľa medzinárodného práva. Súd tiež konštatoval, že Uganda tým, že aktívne poskytovala vojenskú, logistickú a finančnú 27 Ibid., ods. 162. 28 Čl. 51 Charty OSN, prvá veta: Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených ná rodov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. 29 Čl. 2 ods. 4 Charty OSN: Všetci členovia Organizácie Spojených národov sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej ne závislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi Organizácie Spojených národov.

62