MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

nom Jeruzaleme a v pásme Gazy, kvôli odstráneniu izraelských osád z pásma Gazy v roku 2005 zobral MSD do úvahy izraelskú osídľovaciu politiku na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme. Už vo svojom predchádzajúcom poradnom posudku z roku 2004 Súd konštato val, že izraelská osídľovacia politika je v rozpore s čl. 49 ods. 6 Ženevského dohovo ru o ochrane civilného obyvateľstva, ktorý stanovuje, že okupačná mocnosť nesmie deportovať alebo premiestniť časť svojho vlastného civilného obyvateľstva na územie, ktoré okupuje. Súd poukázal na to, že nejde iba o násilné premiestňovanie vlastného civilného obyvateľstva, toto ustanovenie sa týka aj rôznych podnetov na premiestňova nie, vrátane rekvirácie pozemkov na rozvoj izraelských osád na úkor miestneho pales tínskeho obyvateľstva. 39 Súd preto dospel k záveru, že takáto izraelská politika nie je v súlade ani s čl. 46, 52 a 55 Haagskeho dohovoru z r. 1907. Protiprávnosť konania konštatoval Súd vo vzťahu k čl. 55 Haagskeho dohovoru 1907 aj vo veci správy zdrojov nerastných surovín, vráta ne správy prístupu k vode, ktorú podľa Súdu Izrael zabezpečuje najmä pre izraelských osadníkov, no obmedzuje ju v prípade Palestíncov. 40 Ďalší rozpor s haagskym právom Súd konštatoval vo vzťahu k už spomínanej po vinnosti okupačnej moci rešpektovať právny poriadok okupovaného územia, pokiaľ v tomto smere neexistujú neprekonateľné prekážky. Súd však poukázal na to, že Izrael aplikoval aj na okupovaných palestínskych územiach svoje zákony, a to bez možnosti aplikovať výnimku podľa čl. 64 Ženevského dohovoru o ochrane civilného obyvateľ stva, ktorá súvisí s trestnoprávnou jurisdikciou a zabezpečovaním bezpečnosti a verej ného poriadku. Po haagskom práve upriamil Súd svoju pozornosť na presun palestínskeho obyva teľstva, ktoré v dôsledku rozsiahlej konfiškácie pôdy a odňatia prístupu k prírodným zdrojom pripravilo miestne obyvateľstvo o základné prostriedky obživy, čím ho podľa Súdu prinútilo k odchodu. Súd poukázal nielen na to, že v zmysle čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilného obyvateľstva je zakázaný individuálny alebo hromadný násilný presun, ako aj deportácie chránených osôb z okupovaného územia na územie okupačnej mocnosti alebo na územie ktorejkoľvek inej krajiny, a to bez ohľadu na ich motív, ale aj na to, že presun môže byť násilný aj bez dosiahnutia fyzickej sily, t. j. aj vtedy, keď dotknuté osoby nemajú inú možnosť ako odísť. Podľa Súdu je preto poru šením zákazu násilného premiestnenia aj evakuácia trvalého alebo časovo neobmedze ného charakteru. 41 Časový aspekt riešil Súd aj vo vzťahu k tej časti otázky Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa pýtalo aj na právne dôsledky anexie palestínskeho územia. Po skonštatovaní

39 Ibid., ods. 120–123. 40 Ibid., ods.124–133. 41 Bližšie pozri ibid., ods. 142–147.

65