MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

o dlhotrvajúcom porušovaní práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie 42 a o potvrdení diskriminačných opatrení 43 sa Súd sústredil na úmysel okupačnej mocnosti vykoná vať trvalú kontrolu nad okupovaným územím. Súvisí to s predpokladom dočasného charakteru kontroly okupačnou mocnosťou nad okupovaným územím. Z uvedeného úmyslu podľa Súdu vyplýva, že konanie, ktoré je prejavom úmyslu vykonávať trvalú kontrolu nad okupovaným územím, môže znamenať akt anexie. 44 Po preskúmaní politík a postupov Izraela vo vzťahu k východnému Jeruzalemu, ako aj k Západnému brehu Jordánu dospel Súd k záveru, že politiky a postupy Izraela, vrátane udržiavania a rozširovania osídlenia, výstavby súvisiacej infraštruktúry a múru, využívania prírodných zdrojov, vyhlásenia Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, kom plexného uplatňovania izraelskej právnej úpravy a využívania prírodných zdrojov upevňujú izraelské orgány kontrolu Izraela nad okupovaným palestínskym územím. Tieto politiky a postupy majú podľa Súdu zostať v platnosti na neurčito a vytvoriť nezvratné účinky v teréne, preto predstavujú anexiu veľkých častí okupovaného pales tínskeho územia. 45 V nadväznosti na preskúmané politiky a postupy Izraela nebol Súd toho názoru, že podstatou otázky Valného zhromaždenia OSN je, či tieto politiky a postupy Izraela ovplyvňujú právny status okupácie ako takej, ale skôr to, či majú tieto politiky a po stupy vplyv na zákonnosť ďalšej prítomnosti Izraela ako okupačnej mocnosti na oku povanom palestínskom území. Otázku takejto legitimity bolo podľa Súdu potrebné určiť podľa pravidiel a zásad všeobecného medzinárodného práva vrátane zásad a prin cípov Charty OSN. Súd na základe vykonanej analýzy aplikácie relevantných medzinárodnoprávnych noriem napokon došiel k záveru, že izraelská suverenita a anexia niektorých častí oku povaného územia predstavuje porušenie zákazu nadobúdania územia silou. Toto po rušenie má podľa Súdu priamy vplyv na zákonnosť ďalšej prítomnosti Izraela ako oku pačnej mocnosti na okupovanom palestínskom území. Súd je presvedčený, že Izrael nie je oprávnený vykonávať suverenitu nad žiadnou časťou okupovaného palestínskeho územia, a to ani z dôvodu jeho okupácie. Nad zásadou zákazu nadobúdať územie silou nemôžu prevážiť ani bezpečnostné záujmy Izraela. Obdobnú právnu silu kogentnej normy prestavuje aj výkon práva na sebaurčenie, ktorému podľa Súdu bránia účinky analyzovaných politík a postupov Izraela, medzi ktoré patrí aj anexia častí okupovaného palestínskeho územia, fragmentácia tohto úze mia, podkopávanie jeho celistvosti, zbavovanie palestínskeho ľudu možnosti využívať

42 Ibid., ods. 230–243. 43 Ibid., ods. 180–229. 44 Ibid., ods. 172–173. 45 Ibid., ods. 157–179.

66