MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

prirodzené zdroje tohto územia a obmedzovanie práva palestínskeho ľudu na výkon jeho hospodárskej činnosti a sociálneho a kultúrneho rozvoja. Následne Súd preskúmal zákonnosť pokračovania prítomnosti Izraela na okupova nom palestínskom území, čo predstavuje zásadný posun v porovnaní s predchádzajú cimi rozhodnutiami, v ktorých riešil právny inštitút okupácie. Súd prišiel k záveru, že porušenie zákazu násilného nadobúdania územia Izraelom a porušovaného práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie majú priamy vplyv na zákonnosť pretrvávajúcej prí tomnosti Izraela ako okupačnej mocnosti na okupovanom palestínskom území. Súd poukázal na trvalé zneužívanie postavenia Izraela ako okupačnej mocnosti prostred níctvom anexie a prostredníctvom presadzovania trvalej kontroly nad okupovaným palestínskym územím, ako aj na pretrvávajúce porušovanie práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie, čo porušuje základné zásady medzinárodného práva a spôsobuje, že prítomnosť Izraela na okupovanom palestínskom území je podľa Súdu nezákonná. 46 Uvedený záver je veľmi diskutabilný z hľadiska prepojenia doposiaľ oddeleného ius ad bellum a ius in bello . Niet pochýb o tom, že Izrael vykonáva okupáciu (aj vo forme postupného osídľovania) od roku 1967 mimo realizácie práva na sebaobranu. Ako už bolo uvedené, ani bezpečnostné obavy neoprávňujú Izrael, aby vykonával analyzova né politiky a praktiky na okupovanom palestínskom území. Aj nesúhlasné stanovisko sudcov Tomku, Abrahama a Aurescua, ako aj sudcu Sebutindeho však reflektuje to, že medzi poukázaním na protiprávne politiky a praktiky okupácie a rozhodnutím o pro tiprávnosti okupácie ako takej je skok, ktorý nebol právnu argumentáciou dostatočne ošetrený. 47 Okrem uvedeného argumentačného skoku od protiprávnosti praktík k protipráv nosti okupácie ako takej je poradný posudok MSD z leta 2024 zaujímavý aj kvôli odpovedi Súdu na otázku vo veci dôsledkov pre relevantných aktérov. Súd po zistení, že politiky a postupy Izraela uvedené v prvej otázke Valného zhro maždenia OSN sú v rozpore s medzinárodným právom, riešil následne otázku práv nych dôsledkov samostatne pre Izrael, ostatné štáty a OSN. V zmysle zistenia Súdu, že pokračujúca prítomnosť Izraela na okupovanom palestín skom území predstavuje protiprávne konanie, má toto konanie za následok medziná rodnú zodpovednosť Izraela. Izrael je preto podľa Súdu povinný čo najrýchlejšie ukon čiť svoju prítomnosť na okupovanom palestínskom území a okamžite zastaviť všetky svoje nové osídľovacie aktivity. Izrael je tiež povinný zrušiť všetky právne predpisy a opatrenia, ktoré vytvárajú alebo udržiavajú nezákonnú situáciu, vrátane tých, ktoré diskriminujú palestínsky ľud na okupovanom palestínskom území, ako aj všetky opat renia zamerané na zmenu demografického zloženia ktorejkoľvek časti územia. Izrael je takisto povinný poskytnúť úplnú náhradu škody spôsobenej jeho medzinárodne proti právnym konaním všetkým dotknutým fyzickým alebo právnickým osobám. V zmysle

46 Ibid., ods. 261. 47 Oddelené stanovisko uvedených sudcov, ods. 5 a nasl.

67