MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

V RŠ MTS sa ako v prvom medzinárodnoprávny nástroj zakotvil prenasledova nie z dôvodu rodu. Podľa Valerie Osterveld, ide o preliv z medzinárodného utečenec kého práva. 36 Niektorí autori tvrdia, že zakotvenie prenasledovania z dôvodu rodu v RŠ MTS je potvrdením obyčajového uznania rodového prenasledovania ako zločinu proti ľudskosti. 37 Toto konštatovanie je možné vnímať ako hypotetické. O korelujúcej všeobecnej praxi je možné polemizovať. Rozsudok Medzinárodného trestného súdu je však každopádne možné vnímať minimálne ako krok smerom k obyčajovej nor motvorbe, ak takáto obyčaj už sformovaná nebola. Názor Browna a Greenfeldovej o tom, že v RŠ MTS ide o reflexiu už existujúce obyča je je postavený na názore, že prenasledovanie z dôvodu rodu je len precizovaním už pred tým obyčajovo zákazu prenasledovania na základe pohlavia. Alebo aspoň takýto zákaz rodového prenasledovania bol predvídateľný. 38 Vychádzajú z toho, že zákaz diskriminácie nielen na základe pohlavia, ale aj rodu, je zakotvený v medzinárodnom práve ľudských práv. Nereflektovanie tejto skutočnosti v medzinárodnom trestnom práve preto vníma jú skôr ako odklon od pravidla, než jeho reflexiu. Už Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu potvrdil, že výpočet diskriminačných dôvodov je demonštratívny, a môže ísť napríklad aj o fyzické či duševné znevýhodnenie, nevládnosť, vek či sexuálnu preferenciu. 39 Tento názor nemožno a priori odmietnuť a má určitý základ. Jednoznačne ostáva ale otvorenou otázkou ako široko je potrebné rod chápať. Tiež otvárajú otázku, prečo osobitná forma rasovej diskriminácie je definovaná ako apartheid a rodové prenasledovanie je zaradená do všeobecnej kategórie – je azda menej závažná? Keďže ženy v mnohých kultúrach len zriedka zohrávali významnú úlohu vo ve rejnej sfére, tak uvažujú že obmedzenie ich práv nie je vnímané tak, žeby svoj hlas stratili, a to pretože v skutočne nikdy svoj hlas ani nemali. 40 Každopádne táto a ďalšie diskusie boli až do dnešných dní len akademickou a teoretickou témou. Konaním proti Al Hassanovi sa po prvý raz vo vývoji medzinárodného trestného práva rodovo motivované prenasledovanie stáva predmetom rozhodovania orgánu medzinárodnej trestnej spravodlivosti. 36 OOSTERVELD, Valerie: Gender, Persecution, and the International Crime: Refugee Law’s Relevance to the Crime Against Humanity in: Duke Journal of Comparative and International Law . No. 17 (2006). s. 49–50. Pozri aj BROWN, Widney – GREENFELL, Laura: The internationa crimes of gender-ba sed-persecution and the Taliban In: Melbourne Journal of International Law. Vol. 3 (2003), s. 369–370. UN High Commissioner for Refugees, Guidelines on the Protection of Refugee Women, UN Doc EC/ SCP/67 (22 July 1991) a ďalšie. 37 BROWN, Widney – GREENFELL, Laura: The internationa crimes of gender-based-persecution and the Taliban In: Melbourne Journal of International Law. Vol. 3 (2003), s. 347–375. 38 BROWN, Widney – GREENFELL, Laura: The internationa crimes of gender-based-persecution and the Taliban In: Melbourne Journal of International Law. Vol. 3 (2003), s. 359. 39 Prosecutor v Tadic (Appeals Chamber Judgment), Case No IT–94–1–A (15 July 1999), ods. 285. 40 BROWN, Widney – GREENFELL, Laura: The internationa crimes of gender-based-persecution and the Taliban In: Melbourne Journal of International Law. Vol. 3 (2003), s. 374-375. Legal Consequences for States of the Contitiued Presence of South Africa in Namibia (South West Africa) notwithstanding Security Council Reso- lution 276 (1970), Adrisory Opinion, I.C.J. Reports 1971, s. 56–57, ods. 128–131.

97