MEZINÁRODNÍ SOUDNICTVÍ: NOVÉ ÚKOLY A VÝZVY

Informácia o začatí vyšetrovania spustila vlnu nadšenia, najmä z radov feministic kého hnutia, 41 a tento prípad ovplyvnil aj prípravu Návrhu článkov o zločinoch proti ľudskosti (2019) 42 z ktorého bola vypustená definícia rodu ako viažuceho sa na mužské a ženské pohlavie. Týmto by sa rozšírila možnosť potláčania prenasledovania nielen vo vzťahu k prípadom, ak muž alebo žena nespĺňa spoločenské očakávania o tom, ako má vyzerať a správať sa muž, respektíve žena, ale akákoľvek osoba. Pojem rodu by pritom nemal byť zužovaný len na otázku sexuálnej orientácie a stotožnenia sa s pohlavím. Každopádne týmto sa prenasledovanie môže potencionálne rozšíriť aj na nesplnenie spoločenských očakávaní od nebinárnej osoby. Na druhej strane podľa autora je definícia v Rímskom štatúte MTS dostatočná na potláčanie rozsiahlych a systematických útokov. Aj prípady Ongwen a Al-Hassan poukazujú na najpálčivejšie prejavy rodovo orientovanej trestnej činnosti, ktorá spočí va v nesplnení spoločenských očakávaní kladených na muža a ženu. Trestná činnosť za meraná voči osobám kvôli tomu, že nespĺňajú spoločenské očakávania kladené na ne binárnu osobu (a pod.) je raritná a v medzinárodnom meradle nenachádza autor taký jej príklad, ktorý by bolo možné označiť za systematický a rozsiahly. Avšak zároveň nevníma dôvod, prečo by ju bolo potrebné a priori z definície vylúčiť. Preto rozhod nutie Komisie pre medzinárodné právo víta. Na druhej strane zakotvenie čl. 7 ods. 3 v Rímskom štatúte MTS bolo podstatným dôvodom pre zakotvenie rodu v RŠ ako takom. Odstránenie odkazu na previazanosť rodu na mužské a ženské pohlavie je preto možné vnímať ako prejav pokrokového rozvoja zo strany Komisie pre medzinárodné právo. Toto extenzívnejšie vnímanie rodu, ako je zrejmé aj z komentáru Komisie, nemá oporu v medzinárodnej praxi a opinio juris štátov je rozdelené. Možno konštatovať, že „liberálnejšie“ štáty akceptujú aj užšiu, konzervatívnejšiu definíciu rodu, v ktorej preto možno konštatovať všeobecnú podporu. A tak možno konštatovať, že definícia rodu tak, ako je zakotvený v RŠ MTS, je mož no chápať ako všeobecne akceptovanú, zatiaľ čo niektoré štáty presadzujú jej rozšírenie. Definícia rodu v Rímskom štatúte MTS reflektuje názory druhej vlny feministického hnutia, ktorý rozlišuje pohlavie a rod, pričom pod rodom rozumie sociálne-konštru ovaný význam pojmu „rod.“ 43 Takto vníma pohlavie a rod aj Svätá stolica, ako jedna z hlavných proponentiek konzervatívneho krídla negociácií RŠ MTS. Definícia ne reflektuje aktuálnu vlnu feminizmu, ktorá považuje pohlavie a aj rod ako sociálne 41 E.g. FORESTIER, Marie: Malian suspect at ICC: New Opportunity for accountability for sexual crimes In: International Law Girls . June 19 (2018). Online: https://ilg2.org/2018/06/19/malian-sus pect-at-icc-new-opportunity-for-accountability-for-sexual-crimes/. BURKE, Jason: ICC prosecutes Islamist militant on groundbreaking gender-based charges. In: The Guardian . April 12, 2018. Online: https://www.theguardian.com/law/2018/apr/12/icc-prosecutes-islamist-militant-al-hassan-ag-abdoula ziz-ag-mohamed-ag-mahmoud-gender-persecution. 42 GREY, Rosemary et al.: Gender-based Persecution as a CrimeAgainst Humanity: The Road Ahead In: Journal of International Criminal Justice, vol. 17, no. 5 (2019), s. 957–979. 43 OOSTERVELD, Valerie: Constructive Ambiguity and the Meaning of “Gender” for the International Criminal Court In: International Feminist Journal of Politics. Vol 16, No. 4 (2014), s. 569.

98