NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Z rokovaní pri príprave Skutkových podstát trestných činov vyplynulo, že sú isté otázky, ktoré sa týkajú všetkých zločinov, ktoré spadajú pod jurisdikciu Súdu, no nie sú súčasťou ich skutkových podstát. Napriek tomu ich bolo potrebné vysvetliť. Tejto úlohy sa zhostil všeobecný úvod Skutkových podstát trestných činov, v ktorom je pre zentovaných 10 poznámok aplikovateľných na všetky skutkové podstaty. 540 K najdô ležitejším patrí komentár k čl. 30, 541 ktorý upravuje subjektívny prvok zločinu ( mens rea ). 542 Pri rokovaniach prípravnej komisie (PrepCom) sa totiž ako najproblematickejšia riešila otázka, či pre aplikáciu Skutkových podstát trestných činov na príslušné články Rímskeho štatútu stačí vo vzťahu k subjektívnemu prvku zločinu všeobecný čl. 30 alebo je potrebné tento prvok definovať pri každom zločine, príp. to úplne ponechať na sud cov. 543 Problémy spôsobovala formulácia „ak nie je ustanovené inak“ 544 či „objektívne znaky“. 545 Výsledný kompromis stanovil čl. 30 Rímskeho štatútu ako základné výcho disko pre všetky zločiny rozpracované v Skutkových podstatách trestných činov, pokiaľ sa neuvedie inak. Všeobecný úvod k Skutkovým podstatám trestných činov uvádza tiež, že úmysel a vedomosť obvineného je možné všeobecne odvodiť z relevantných faktov a okolností, a preto ho nebude musieť prokurátor dokazovať v každom prípade. Ani hodnotiaci úsu dok, napr. nehumánnosť aktu či jeho závažnosť, nebude musieť prokurátor dokazovať osobitne, stačí, ak preukáže, že ujma spôsobená obvineným je výsledkom jeho konania za obvyklých okolností. Všeobecný úvod Skutkových podstát trestných činov reflektuje aj to, že ani Štatút ani Skutkové podstaty trestných činov nedefinujú niektoré pojmy, ako napr. ozbrojený konflikt, civilista, kombatant. Tieto pojmy sú definované v zmluvnom medzinárodnom humanitárnom práve alebo v judikatúre ad hoc tribunálov. To isté sa týka protiprávnosti nejakého konania v kontexte Štatútu, ktoré je potrebné chápať vo vzťahu k príslušnej norme medzinárodného práva. Napr. použitie nejakej zbrane ako také nemusí byť pro tiprávne, ale jej použitie pri priamom útoku na civilistov už protiprávne je. Hoci je dokument Skutkové podstaty trestných činov dôležitý pri všetkých zločinoch v juris 540 Bližšie pozri Skutkové podstaty trestných činov, dokument [online] dostupný na: http://www.icc-cpi.int/ en_menus/icc/legal%20texts%20and%20tools/official%20journal/Pages/elements%20of%20crimes. aspx [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 541 Bližšie k čl. 30 Rímskeho štatútu pozri Van Sliedregt, op. cit ., str. 45 a nasl. 542 Čl. 30 Rímskeho štatútu: 1. Ak nie je ustanovené inak, osoba je trestnoprávne zodpovedná a podlieha potrestaniu za trestný čin v jurisdikcii Súdu, iba ak sa objektívne znaky spáchali úmyselne a vedome. 2. Na účely tohto článku má osoba úmysel, ak a) v súvislosti s konaním sa táto osoba mieni zapojiť do konania, b) v súvislosti s určitým následkom táto osoba mieni spôsobiť tento následok alebo si uvedomuje, že následok nastane pri bežnom priebehu vecí. 3. Na účely tohto článku „vedome“ znamená uvedomovanie si toho, že existuje určitá okolnosť alebo že určitý následok nastane pri bežnom priebehu vecí. „Znalosť“ a „vedome“ sa interpretujú zhodne. 543 Dörmann, K.: Elements of War Crimes under the Rome Statute: Sources and Commentary . Cambridge: Cambridge University Press 2003, str. 11. 544 Delegácie poukazovali na nejasnosť, či „inak“ má ustanovovať Rímsky štatút alebo obyčajové právo alebo judikatúra ad hoc tribunálov. 545 Rímsky štatút nedefinuje, čo sa na jeho účely považuje za objektívne znaky ( material elements ), ide napr. o konanie, následky, okolnosti – pojmy, ktoré figurujú v čl. 30 ods. 2 a 3 Rímskeho štatútu.

100