NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

klade judikatúry ad hoc trestných tribunálov 532 náuka medzinárodného trestného práva už dlhodobejšie udáva rozdiely, ktoré existujú medzi vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti. Jedným z nich je skutočnosť, že vojnové zločiny je možné spáchať iba počas ozbrojeného konfliktu a zločiny proti ľudskosti aj v období mieru. 533 Druhým základným rozdielom je kvantitatívna stránka veci. Za zločin proti ľudskosti sa považuje konanie, ktoré bolo súčasťou rozsiahleho alebo systematického útoku proti civilnému obyvateľstvu (s vedomím tohto útoku), na splnenie skutkovej podstaty vojnového zloči nu postačí jedno jediné konanie. 534 Preto môže zahrnutie kvantitatívnej stránky do čl. 8 Rímskeho štatútu pôsobiť zarážajúco. Vysvetlením je opäť politicko-právne pozadie pri jateľnosti Rímskeho štatútu pre niektoré delegácie Rímskej konferencie v roku 1998, ktoré poukazuje na návrhy niektorých štátov s cieľom, aby ICC nemohol vykonávať svoju jurisdikciu voči ojedinelým vojnovým zločinom. Napriek princípu komplementa rity, ktorá je chrbtovou kosťou celého Rímskeho štatútu a ktorá zdôrazňuje úlohu vnút roštátnych súdov, však bolo nakoniec prijaté väčšinou štátov podporované znenie obsa hujúce „najmä“. Tento kompromis však podľa ICC nepodmieňuje jeho jurisdikciu, ale slúži mu ako praktický návod. 535 Obdobne je možné tento kvalitatívny element v úvode čl. 8 vnímať aj v súvislosti s čl. 17 Štatútu, ktorý sa zaoberá otázkami prípustnosti a kto rý stanovuje, že Súd rozhodne o prípade, že je neprípustný, ak nie je dostatočne závažný. 6.2.4.2 Skutkové podstaty trestných činov Kvôli nevyhnutnému princípu trestného práva nullum crimen sine lege bolo potreb né rozpracovať skutkové podstaty zločinov, ktoré sa nachádzajú v Štatúte. Práve kvôli tomu je súčasťou Rímskeho štatútu čl. 9, ktorý stanovuje, že Skutkové podstaty trest ných činov (angl. Elements of Crimes ), ktoré musia byť v súlade so Štatútom, napomáha jú ICC pri interpretácii a uplatňovaní článkov 6, 7 a 8 a 8 bis Štatútu. Skutkové podstaty trestných činov prijala v septembri 2002 dvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán 536 a hoci nie sú pre sudcov právne záväzné, štáty ich v Rímskom štatúte zaradili do uplatniteľného práva. 537 Okrem sudcov ICC sú Skutkové podstaty trestných činov dôležité aj pre vnútroštátnych sudcov, 538 keďže niektoré vnútroštátne právne poriadky neobsahujú skutkové podstaty vojnových zločinov, ale priamo odka zujú na Štatút. 539 532 Pozri napr. ICTY, Prokurátor v. Blaskić , IT-95-14-T, rozsudok Senátu, 3. marec 2000, ods. 69 a nasl.: … zločin nemusí byť súčasťou politiky alebo praxe oficiálne potvrdenej alebo tolerovanej jednou zo strán v konflikte… 533 Porovnaj Bantekas, I. Nash, S.: International Criminal Law . 3. vyd. Londýn: Routledge-Cavendish 2007, str. 127. 534 Schabas 2011, op. cit ., str. 127. 535 ICC, Prokurátor v. Bemba a ost., ICC-01/05-01/13, rozhodnutie o potvrdení obvinení podľa čl. 61 ods. 7 písm. a) a b) Rímskeho štatútu, 11. november 2014 (ďalej aj Bemba 2014), ods. 211. 536 A doplnila v Kampale v roku 2010 vo vzťahu k zločinu agresie a dodaným vojnovým zločinom. 537 Pozri čl. 21 Rímskeho štatútu. 538 Dörmann, K.: War Crimes under the Rome Statute of the International Criminal Court, with a Special Focus on the Negotiations on the Elements of Crimes. In: 7 Max Planck Yearbook of United Nations Law 2003, str. 403. 539 Porovnaj § 433 Trestného zákona SR (vojnové bezprávie).

99