NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

jové normy zakazujúce použitie určitých zbraní sú rovnako aplikovateľné na medziná rodné i nemedzinárodné ozbrojené konflikty. 525 Najlepším príkladom je pravdepodobne zákaz úmyselného vyhladovania civilného obyvateľstva, ktoré je podľa Rímskeho štatútu vojnovým zločinom počas medzinárodného, ale nie počas nemedzinárodného ozbroje ného konfliktu. V súvislosti s vojnovými zločinmi a Rímskym štatútom je však potrebné uznať, že Rímsky štatút ako prvá medzinárodná zmluva stanovila aplikovateľnosť konceptu voj nových zločinov aj počas nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu. K vzťahu medzi čl. 8 Štatútu a jurisdikciou ICC je dôležité uviesť ešte dve skutoč nosti. Po prvé, napriek tomu, že k Štatútu nie je možné uplatniť žiadnu výhradu, 526 jeho čl. 124 umožňuje použiť prechodné ustanovenie. Toto prechodné ustanovenie neprijatia jurisdikcie ICC je aplikovateľné iba vo vzťahu k vojnovým zločinom, a to na obdobie 7 rokov; zatiaľ ho využila Kolumbia 527 a Francúzsko. 528 Vo veci výhrad je tiež potrebné si uvedomiť, že viacero štátov uplatnilo výhrady pri ratifikácii tých zmlúv, z ktorých vychádza čl. 8 Rímskeho štatútu. Pre tieto štáty sa tak vytvorili dva oddelené systémy povinností. Príkladom je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a severného Írska, ktoré pri ratifikácii Dodatkového protokolu I z roku 1977 uplatnilo výhradu, na základe ktorej sa považuje za oprávnené prijať opatrenia, ktoré sú inak príslušnými článkami zakázané, a to do miery, ktorú považuje za nevyhnutnú za jediným účelom: donútiť druhú stranu prestať páchať porušenia čl. 50 až 55 Protokolu. 529 Keďže k Rímskemu štatútu nie je možné prijať výhrady, vydalo Spojené kráľovstvo pri jeho ratifikácii vyhlásenie, pod ľa ktorého uznáva, že pojem „vytvorený rámec medzinárodného práva“ použitý v čl. 8 ods. 2 písm. b) a e) zahŕňa medzinárodné obyčajové právo. 530 V tejto súvislosti Spojené kráľovstvo potvrdilo a dalo do pozornosti ICC svoje názory, ktoré okrem iného vyjadrilo vo svojich vyhláseniach vydaných pri ratifikácii relevantných dokumentov medzinárod ného práva, vrátane Dodatkového protokolu I. Je však pravdepodobné, že ICC by také to vyhlásenie vnímal v rozpore s predmetom a účelom Rímskeho štatútu ako takého. 531 Druhá poznámka k jurisdikcii ICC a čl. 8 Rímskeho štatútu sa týka slovného spo jenia uvedeného odseku 1 Rímskeho štatútu: „najmä ak boli spáchané ako súčasť plánu alebo politiky alebo ako súčasť páchania takých zločinov vo veľkom rozsahu.“ Na zá 525 Čo je neľudské a teda zakázané v medzinárodných vojnách, nemôže byť iné ako neľudské a neprijateľné v občianskom spore. Tadić 1995, op. cit ., ods. 119. 526 Pozri čl. 120 Rímskeho štatútu. 527 Kolumbia využila celé obdobie 7 rokov, Francúzsko neprijatie jurisdikcie Súdu na základe čl. 124 neskôr odvolalo. 528 Je to jediné ustanovenie Rímskeho štatútu, ktoré si výslovne vyžaduje prehodnotenie Hodnotiacou kon ferenciou. Štáty počas Hodnotiacej konferencie v Kampale 2010 ustanovenie ponechali v jeho pôvod nom znení, a to napriek návrhom úplného vymazania článku zo Štatútu z dôvodu vytvárania zdania bez trestnosti v prípade vojnových zločinov. Dôvodom bol pôvodný účel tohto článku: uľahčenie ratifikácie Rímskeho štatútu; pre nové zmluvné strany by sa zrušením článku vytvorila iná východisková pozícia. 529 V praxi by to napr. mohlo znamenať použitie trieštivých zbraní pri nerozlišujúcom útoku. 530 K tejto formulácii ako k spiatočníckemu kroku pozri Cassese, op. cit ., str. 94. 531 Mcgoldrick, D., Rowe P., Donnelly, E.: The Permanent International Court. Legal and Policy Issues . Port land: Hart Publishing 2004, str. 218–219.

98