NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

tifikovali Dodatkový protokol I k Ženevským dohovorom a neuznávajú ho ako normu obyčajového práva, niektoré závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva neboli do návrhu čl. 8 Rímskeho štatútu zahrnuté a niektoré tam boli doplnené iba po úprave znenia príslušných zmluvných ustanovení. 521 V Štatúte tak chýbajú jednak niektoré vojnové zločiny týkajúce sa ochrany obetí vojny 522 a jednak niektoré z tých, ktoré sa zaoberajú použitím zakázaných spôsobov a prostriedkov vedenia ozbrojené ho konfliktu. 523 Výsledkom rokovaní Rímskej konferencie v roku 1998 je však aj čl. 8 ods. 2 písm. b) (xx) Rímskeho štatútu, na základe ktorého je možné zoznam zakázaných zbraní dopĺňať. 524 Na druhej strane, uvedenie niektorých vojnových zločinov vo vzťahu k ochrane obetí vojny by bolo možné využiť na vyšetrovanie a trestné stíhanie tých vojnových zločinov, ktoré zakladajú trestnú zodpovednosť jednotlivca za použitie zakázaných spô sobov a prostriedkov vojny, ale nie sú uvedené v čl. 8 Štatútu. Útok na civilistov bio logickými či chemickými zbraňami by bol v takom prípade stíhateľným aj pred ICC, hoci „iba“ ako vojnový zločin útoku na civilistov, nie ako použitie biologických či che mických zbraní. Pri porovnaní ustanovení, ktoré upravujú vojnové zločiny počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu a tých vojnových zločinov, ku ktorým dochádza počas neme dzinárodného ozbrojeného konfliktu, je z kvantitatívneho hľadiska jasné, že v druhej skupine je uvedených približne o polovicu menej skutkových podstát. Hoci niektoré skutkové podstaty vojnových zločinov spáchaných počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu sú formulované spôsobom, ktorý by nebol aplikovateľný na vojnové zloči ny spáchané počas nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu, chýbajú tam niektoré, ktorých aplikácia by nebola problémom. V tomto smere vzniká jasný konflikt medzi postojom niektorých štátov, že tieto normy zakazujúce príslušné konanie ešte nespĺňajú charakteristiku obyčajového práva a rozhodnutím ICTY z roku 1995 o tom, že obyča 521 Porovnaj Medzinárodný výbor Červeného kríža: War Crimes under the Rome Statute of the International Criminal Court and their source in International Humanitarian Law. Comparative Table . Dokument je online prístupný na: https://www.icrc.org/en/doc/assets/files/other/en_-_war_crimes_comparative_tab le.pdf [naposledy navštívené 19. februára 2022]. 522 Napr. vedenie útoku nerozlišujúceho civilistov a kombatantov, hoci už Medzinárodný súdny dvor vo svo jom posudku popri zákaze útoku na civilistov uviedol ako základné pravidlo medzinárodného humani tárneho práva aj zákaz použitia zbraní, ktoré nie sú schopné rozlišovať medzi civilistami a kombatantmi. Bližšie pozri Použitie alebo hrozba použitia nukleárnych zbraní, op. cit ., ods. 78. 523 Keďže medzi štátmi nepanovala zhoda o zahrnutí zákazu použitia nukleárnych zbraní, viaceré štáty od mietli zahrnúť iné druhy zbraní hromadného ničenia, ako napr. biologické a chemické zbrane. Preto sa vo vzťahu k zbraniam hromadného ničenia do Rímskeho štatútu dostali iba obyčajovým právom bezpochyby zakázané zbrane ako napr. otrávené zbrane. Bližšie pozri aj von Hebel, H., Robinson, D.: Crimes within the Jurisdiction of the Court . In: Lee, op. cit ., str. 113–116. Mierna zmena nastala až počas Hodnotiacej konferencie v Kampale, pozri nižšie koniec kapitoly 6.2.4.3 Skutkové podstaty trestných činov a čl. 8 Štatútu. 524 Čl. 8 ods. 2 písm. b) (xx) Rímskeho štatútu: …vojnové zločiny znamenajú…: používanie bojových zbraní, projektilov, materiálov a metód, ktoré sú takého charakteru, že spôsobujú nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie, alebo ktoré sú vnútorne nerozlišujúce v rozpore s medzinárodným právom ozbrojených konfliktov za predpokladu, že na takéto zbrane sa vzťahuje komplexný zákaz a sú zahrnuté do prílohy tohto štatútu formou doplnku v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v článkoch 121 a 123.

97