NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

článku 3 Ženevských dohovorov z roku 1949 a štvrtá kategória uvádza ostatné závažné porušenia zákonov a obyčají aplikovateľných v nemedzinárodných ozbrojených konflik toch. 518 Takéto delenie nie je praktické v tom zmysle, že napr. v prípade obvinenia zo spáchania útoku na chránený majetok počas ozbrojeného konfliktu je možné páchateľa trestne stíhať za: a) rozsiahle zničenie a privlastnenie majetku vykonané bez zdôvodnenia vojenskou nevyhnutnosťou a nezákonne a svojvoľne [čl. 8 ods. 2 písm. a) iv Rímskeho štatútu], b) úmyselné spustenie útoku s vedomím, že takýto útok spôsobí sprievodnú stratu na životoch civilistov alebo ich zranenie, alebo škody civilným objektom, alebo rozsiahlu, dlhodobú a vážnu škodu prírodnému prostrediu, ktorá je zjavne ne primeraná vzhľadom na konkrétnu a priamu celkovú vojenskú predpokladanú výhodu [čl. 8 ods. 2 písm. b) iv Rímskeho štatútu], c) zničenie alebo zabratie majetku nepriateľa, ak takéto zničenie alebo zabratie si na liehavo nevyžadujú vojnové potreby [čl. 8 ods. 2 písm. b) xiii Rímskeho štatútu]. Pragmatickejšie by preto bolo rozdeliť vojnové zločiny podľa toho, proti akej hod note sú namierené (napr. ochrana života civilistov alebo civilného majetku). Okrem toho viaceré ustanovenia čl. 8 Rímskeho štatútu vyžadujú dôkaz toho istého actus reus aj mens rea , a to bez ohľadu na podstatu konfliktu, t. j. je jedno, či ide o konanie v kontexte medzinárodného alebo nemedzinárodného konfliktu. 519 Faktickým výsledkom je tiež časté opakovanie, príp. zdvojenie tých istých skutkových podstát vojnových zločinov, ako je napr. vojnový zločin útoku na civilistov, ktorý je uvedený tak v čl. 8 ods. 2 písm. b (i) Rímskeho štatútu (obyčajové právo počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu) ako aj v čl. 8 ods. 2 písm. e (i) Rímskeho štatútu (obyčajové právo počas nemedziná rodného ozbrojeného konfliktu). Rozdiel aj pri porovnaní príslušných ustanovení de tailnejšieho dokumentu Skutkové podstaty trestných činov je iba v tom, že v prvom prípade musí byť trestný čin spáchaný počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu a v druhom prípade počas nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu. Uvedené členenie čl. 8 Rímskeho štatútu má však svoje politicko-právne zdô vodnenie. Toto zdôvodnenie sa týka aj skutočnosti, že napriek svojej rozsiahlosti čl. 8 Rímskeho štatútu neobsahuje všetky závažné porušenia medzinárodného humanitárne ho práva. Počas Rímskej konferencie v roku 1998, kedy bol prijímaný Štatút, boli roko vania o vojnových zločinoch ovplyvnené dvomi požiadavkami: po prvé, príslušná nor ma musela mať obyčajový charakter, keďže okrem Ženevských dohovorov z roku 1949 ostatné zmluvné úpravy medzinárodného humanitárneho práva neboli univerzálne ratifikované. Po druhé, porušenie danej normy muselo viesť k individuálnej trestnej zodpovednosti podľa medzinárodného obyčajového práva. 520 Keďže viaceré štáty nera 518 Znenie tejto skupiny vojnových zločinov vyplýva najmä z haagskych dohovorov z roku 1907, z Dodatko vého protokolu II z roku 1977 k Ženevským dohovorom. 519 Cassese, A., Acquaviva, G., Fan, M., Whiting, A.: International Criminal Law: Cases and Commentary. Oxford: Oxford University Press 2011, str. 121. 520 Lee, R. S. (ed.): The International Criminal Court: The Making of the Rome Statute: Issues, Negotiations, and Results . The Hague: Kluwer Law International 1999, str. 104.

96