NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

niami. Nešlo o to, že k znásilneniam došlo v čase priebehu ozbrojeného konfliktu, ale o svedkov, ktorí dosvedčili, že k nim došlo v kontexte ozbrojeného konfliktu. Na rozdiel od „obyčajného“ zločinu znásilnenia podľa vnútroštátneho práva spáchali kombatanti a členovia ozbrojených zložiek, ktorí ich sprevádzali, vojnový zločin znásilnenia podľa čl. 2 Štatútu ICTY. Zdôvodnenie poukazovalo na to, že znásilnenie sa odohralo počas vyhľadávania zbraní v obci v kontexte ozbrojeného konfliktu, počas ktorého páchatelia využili svoje postavenie. 512 6.2.4 Vojnové zločiny v Rímskom štatúte Čl. 8 Rímskeho štatútu vychádza zo skúseností s činnosťou a vyššie uvedenými rozhodnutiami ad hoc tribunálov, predovšetkým ICTY. 513 Napriek svojej komplexnosti však ani čl. 8 Rímskeho štatútu neprepojil a nepreklenul delenie vojnových zločinov podľa toho, či boli spáchané počas medzinárodného alebo nemedzinárodného ozbroje ného konfliktu a podľa toho, či sú upravené medzinárodným obyčajovým alebo medzi národným zmluvným právom. Uvedené je zaujímavé aj z toho dôvodu, že zdôvodnenie, ktoré vysvetľuje rozšírenie aplikovateľnosti vojnových zločinov podľa čl. 3 Štatútu ICTY (zákony a obyčaje vojny, t. j. medzinárodné obyčajové právo) na nemedzinárodné ozbro jené konflikty, bolo prijaté Odvolacím senátom ICTY už v prípade Tadić a v súčasnosti je plne akceptované. V tomto rozhodnutí senát uviedol, že pri tejto aplikovateľnosti musia vojnové zločiny naplniť skutkovú podstatu zločinu vo vzťahu k medzinárodnému humanitárnemu právu, príslušné pravidlo musí mať obyčajový charakter alebo charak ter aplikovateľnej zmluvy, porušenie musí byť vážne, 514 čiže musí ísť o pravidlo ochra ňujúce dôležité hodnoty, jeho porušenie musí znamenať vážne následky pre obeť a po rušenie odkazuje na individuálnu trestnú zodpovednosť, či už podľa obyčajového alebo zmluvného práva. 515 Niektoré z najčastejších vojnových zločinov, ako sú napr. úmyselné útoky proti civilistom alebo rabovanie súkromného majetku, porušujú základné pravid lá medzinárodného humanitárneho práva prepojené s rozlišovaním medzi vojenskými a civilnými cieľmi. 516 6.2.4.1 Všeobecný úvod k čl. 8 Rímskemu štatútu Čl. 8 Rímskeho štatútu delí vojnové zločiny do štyroch kategórií podľa toho, ako boli vojnové zločiny postupne upravované pod vplyvom historického vývoja. V prvej ka tegórii sú uvedené vážne porušenia Ženevských dohovorov z roku 1949, druhú skupinu tvoria ostatné závažné porušenia zákonov a obyčají aplikovateľných počas medzinárod ného ozbrojeného konfliktu, 517 tretia skupina upravuje závažné porušenia spoločného Brđanin 2007 , op. cit., ods. 256. 513 La Haye, E.: War Crimes in Internal Armed Conflicts . Cambridge: Cambridge University Press 2008, str. 112. 514 Pozri tiež Henckaerts, Doswald-Beck, op. cit., str. 569. 515 Tadić 1995, op. cit ., ods. 95. 516 Medzinárodný súdny dvor, Použitie alebo hrozba použitia nukleárnych zbraní , poradný posudok vydaný dňa 8. júla 1996, ICJ Reports 1996, ods. 95 a 79. 517 Tieto vojnové zločiny vychádzajú predovšetkým z Haagskeho dohovoru o pozemnej vojne z roku 1907, Dodatkového protokolu I z roku 1977 k Ženevským dohovorom, Haagskej deklarácie IV ohľadom trieš tivých striel a tzv. Ženevského protokolu z roku 1925, ktorý zakazuje použitie biologických a chemických zbraní. 512

95