NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

a koordinované vojenské operácie. Aj spoločný čl. 3 Ženevských dohovorov vyžaduje organizovanosť, ale nestanovuje nutnosť kontroly územia. 505 Pozitívom Dodatkového protokolu II je však jeho výslovné vymedzenie voči vnútorným nepokojom a napätiam, ako sú vzbury, izolované a sporadické násilné činy a ostatné činy podobnej povahy, ktoré sa nepovažujú za ozbrojené konflikty. 506 Samozrejme, uvedené delenie ozbrojených konfliktov na medzinárodné a neme dzinárodné je rámcové. V reálnych situáciách sa konflikty môžu prelínať, príp. môže ísť o medzinárodný konflikt, aj keď sa vyznačuje charakteristickými črtami nemedzi národného konfliktu a naopak. 507 Navyše môže opäť dôjsť k obdobnému konfliktu, ktorý prebiehal v rozpadajúcej sa Juhoslávii, kedy sa jednotlivé druhy konfliktov akoby prelínali. Tento konflikt označil ICTY za zmiešaný. 508 Napriek tomu je dôležité, aby sa stanovovalo, ktoré normy medzinárodného humanitárneho práva sa aplikujú, aby boli počas ozbrojeného konfliktu čo najjasnejšie určené práva a povinností tak štátov ako aj jednotlivcov. Vojnový zločin je možné vykonať iba počas ozbrojeného konfliktu. Hoci by to mohlo vyvolať dojem, že vojnový zločin môže spáchať iba príslušník ozbrojených síl, nie je to pravda, aj „obyčajný“ civilista môže spáchať vojnový zločin. 509 Mohlo by ísť napr. o vojnový zločin drancovania alebo o zabitie zraneného príslušníka nepriateľských ozbrojených síl. Tento kvalifikačný predpoklad prepojenia medzi trestným konaním a ozbrojeným konfliktom rozhodným spôsobom interpretoval ICTY v prípade Kunarać , ktorý okrem iného vysvetlil, že toto prepojenie nesúvisí s konkrétnym miestom samot ných bojov, ale s územím pod kontrolou strán v konflikte. 510 ICTY tiež poukázal na to, že ozbrojený konflikt nemusí byť príčinou spáchania samotného činu, ale existencia ozbrojeného konfliktu musí minimálne zohrávať podstatnú úlohu v schopnosti pácha teľa spáchať zločin, jeho rozhodnutie spáchať ho, spôsob, akým bol spáchaný alebo účel, kvôli ktorému bol spáchaný. Preto, ak je možné preukázať, že páchateľ konal s cieľom podpory alebo pod zámienkou ozbrojeného konfliktu, stačilo by z toho vyvodiť, že jeho konanie bolo úzko prepojené s ozbrojeným konfliktom. 511 Tvrdenie o neexistencii tohto prepojenia medzi ozbrojeným konfliktom a konaním obvineného tak môže byť súčasťou obhajoby podozrivého. Príkladom je prípad Brdanin , v ktorom bol obvinený usvedčený zo série znásilnení spáchaných políciou a ozbrojený mi zložkami Bosnianskych Srbov počas vojenských operácií v obci Teslić v roku 1992. Odvolací senát ICTY uviedol, že prvostupňový orgán správne rozhodol o existencii ozb rojeného konfliktu, ako aj o prepojení medzi týmto ozbrojeným konfliktom a znásilne 505 Medzinárodný súdny dvor vo vzťahu ku kontrole aplikuje tzv. efektívnu kontrolu (pozri napr. jeho roz hodnutie v Prípade vojenské a polovojenské aktivity v a proti Nikarague ), Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu tzv. celkovú kontrolu (pozri napr. jeho rozhodnutie v prípade Tadić ). 506 Porovnaj čl. 1 Dodatkového protokolu II. 507 Pozri napr. Solis, op. cit ., str. 154 a nasl. 508 Tadić 1995, op. cit ., ods. 77. 509 Dinstein 2010, op. cit ., str. 263. 510 ICTY, Prokurátor v. Kunarać a ost., IT-96-23/1-A, rozsudok Odvolacieho senátu, 12. jún 2002 (ďalej aj Kunarać 2002), ods. 57-59. 511 Ibid .

94