NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

2. príslušná osoba/osoby alebo majetok boli chránené jednou alebo viacerými Ženevskými dohovormi z roku 1949, 549 3. páchateľ si bol vedomý faktických okolností, ktoré ustanovili tento status (táto poznámka zahŕňa aj vedomosť o štátnej príslušnosti, v tejto súvislosti však stačí, ak páchateľ vedel, že obeť patrila k druhej strane konfliktu) a k tomu opäť vyššie uvedený kontext ozbrojeného konfliktu (4) a vedomosť pá chateľa nie o právnej kvalifikácii konfliktu, ale o faktických okolnostiach, za ktorých ozbrojený konflikt vznikol (5). Druhá skupina vojnových zločinov je výsledkom rokovaní rôznych delegácií, kto rých štáty buď ratifikovali alebo neratifikovali Dodatkový protokol I z roku 1977. Ako bolo uvedené vyššie, pre rôzne názory vo vzťahu k obyčajovému charakteru 550 tohto protokolu nie sú v Štatúte uvedené všetky vojnové zločiny, ktoré sú upravené v tom to protokole. 551 Na druhej strane sú v ňom uvedené niektoré „nové“ vojnové zločiny, ako napr. ochrana humanitárnych misií alebo zákaz ničenia životného prostredia. Čl. 8 ods. 2 písm. b) Štatútu uvádza veľmi dlhý zoznam vojnových zločinov, ktoré je možné podľa zamerania rozdeliť do nasledujúcich skupín: 552 A. úmyselné nasmerovanie alebo spustenie útokov proti chráneným osobám alebo majetku (čl. 8 ods. 2 písm. b) (i)-(v), (ix), (xiii) a (xxiv) Rímskeho štatútu), 553 B. použitie zakázaných zbraní (čl. 8 ods. 2 písm. b) (xvii), (xviii), (xix) a (xx) Rímskeho štatútu), 554 C. použitie zakázaných spôsobov boja (čl. 8 ods. 2 písm. b) (vi), (vii), (x), (xi), (xii), (xvi), (xxi), (xxii), (xxiii), (xxv) a (xxvi) Rímskeho štatútu), 555 549 Bližšie pozri čl. 13, 24, 25 a 26 Ženevského dohovoru I, čl. 13, 36 a 37 Ženevského dohovoru II, čl. 4 Ženevského dohovoru III a čl. 4, 13 a 20 Ženevského dohovoru IV z roku 1949. 550 Pre zhodnotenie nejasnosti spojenia „v rámci vytvoreného rámca medzinárodného práva“ ako obyčajo vého práva v čl. 8 ods. 2 písm. b) pozri napr. Fenrick, F. W.: Article 8. In: Triffterer, O. (ed.), op. cit ., str. 575–577. 551 V Rímskom štatúte napr. nie je uvedené neodôvodnené zdržiavanie repatriácie vojnových zajatcov. Porov naj čl. 85 ods. 4 písm. b) Dodatkového protokolu I. 552 Porovnaj Mcgoldrick, Rowe, Donnelly, op. cit ., str. 222. 553 Tieto vojnové zločiny predstavujú skupinu činov, pri ktorej páchateľ musí úmyselne nasmerovať alebo spustiť útok a zároveň musí mať v úmysle zasiahnuť chránené osoby alebo majetok, ktoré sú objektom útoku. 554 Rímskym štatútom v znení z roku 1998 sú v čl. 8 ods. 2 písm. b) zakázané len jedy alebo otrávené zbra ne, dusivé, jedovaté alebo iné plyny a analogické kvapaliny a v ľudskom tele ľahko sa rozťahujúce alebo splošťujúce guľky (ak sú použité s cieľom zbytočného zhoršenia utrpenia alebo zranenia). K tzv. belgic kému návrhu prijatému počas Hodnotiacej konferencie v Kampale pozri nižšie koniec kapitoly 6.2.4.3 Skutkové podstaty trestných činov a čl. 8 Štatútu. 555 Napr. zabitie kombatanta hors de combat , zneužitie vlajky vyjednávača, vyhlásenie neudelenia žiadnej mi losti, drancovanie, ponižujúce zaobchádzanie, znásilnenie, úmyselné vyhladovanie civilistov, verbovanie osôb mladších ako 15 rokov.

102