NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

práv na spravodlivý a riadny súd vojnovému zajatcovi alebo inej chránenej osobe [čl. 8 ods. 2 písm. a) (vi) Štatútu] a vynášanie trestov a vykonávanie popráv bez predchádza júceho rozsudku vyhláseného riadne vytvoreným súdom poskytujúcim všetky súdne zá ruky, ktoré sa všeobecne uznávajú za nepostrádateľné [čl. 8 ods. 2 písm. c) (iv) Štatútu]. Skutkové podstaty týchto vojnových zločinov majú tiež niekoľko spoločných zna kov. Ako už vyplýva zo samotného členenia vojnových zločinov, táto skupina vojnových zločinov sa musí uskutočniť v kontexte a byť prepojená s ozbrojeným konfliktom ne medzinárodnej povahy. Podobne ako pri čl. 8 ods. 2 písm. a) a b), páchateľ si musel byť vedomý faktických, nie právnych okolností, ktoré ustanovili nemedzinárodný ozbrojený konflikt. Ďalším spoločným znakom je vyššie uvedený status osoby hors de combat , ktorá je obeťou, s čím súvisí posledný spoločný znak, a to vedomosť páchateľa o faktických okolnostiach, ktoré založili tento status. Okrem znakov skutkových podstát je potrebné spomenúť aj jurisdikčné obmedze nie, ktoré je uvedené priamo v Štatúte, a to čl. 8 ods. 2 písm. d) a f ) Štatútu a ktoré limituje konanie ICC v prípade situácií vnútorných nepokojov a napätí, ako sú vzbury, izolované a sporadické akty násilia alebo iné akty podobnej povahy. 560 V takýchto prípa doch by ICC nemohol vyšetrovať a trestne stíhať vojnové zločiny, v prípade rozsiahleho alebo systematického útoku by však bolo možné vyšetrovanie a trestné stíhanie zločinov proti ľudskosti. Poslednou skupinou vojnových zločinov, ktoré spadajú pod jurisdikciu ratione ma teriae Súdu sú iné závažné porušenia zákonov a obyčají vojny, t. j. medzinárodného oby čajového práva aplikovateľného v ozbrojených konfliktoch nemedzinárodnej povahy. Táto skupina vychádza z Dodatkového protokolu II. Obdobne ako pri predchádzajúcich skupinách, aj táto skupina obsahuje spoločné znaky skutkovej podstaty, ktorými v tomto prípade sú: existencia nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu a vedomosť páchateľa o faktických okolnostiach, ktoré túto exis tenciu stanovujú. Osobitné prvky väčšiny vojnových zločinov uvedených v čl. 8 ods. 2 písm. e) Rímskeho štatútu sú definované obdobne ako porovnateľné vojnové zločiny podľa čl. 8 ods. 2 písm. b) Štatútu. Aj vojnové zločiny stanovené v čl. 8 ods. 2 písm. e) je možné rozčleniť do obdobných skupín ako vojnové zločiny podľa čl. 8 ods. písm. b) Štatútu, a to: A. úmyselné nasmerovanie alebo spustenie útokov proti osobám alebo majetku (čl. 8 ods. 2 písm. e) (i), (ii), (iii), (iv), (v) a (xii) Štatútu), B. použitie zakázaných zbraní (žiadne ustanovenie Štatútu do Hodnotiacej konfe rencie v Kampale neupravovalo vojnové zločiny počas nemedzinárodného ozb rojeného konfliktu, ktoré by zakazovali použitie konkrétnych zbraní) 561 , C. použitie zakázaných spôsobov boja (čl. 8 ods. 2 písm. e) (vi), (vii), 562 (ix), (x) a (xi) Štatútu), D. úprava špecifického postavenia civilistov (čl. 8 ods. 2 písm. e) (viii) Štatútu). 560 Porovnaj Dodatkový protokol II, čl. 1 ods. 2. 561 K tejto časti Hodnotiacej konferencii v Kampale pozri nižšie koniec kapitoly 6.2.4.3 Skutkové podstaty trestných činov a čl. 8 Štatútu. 562 Z vojnového zločinu „odvod alebo verbovanie detí mladších ako pätnásť rokov do ozbrojených síl alebo

104