NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

strany jednotlivých štátov. Pri aplikácii medzinárodného humanitárneho práva je však potrebné rozlišovať nielen druhy ozbrojených konfliktov a status osoby, ktorá je týmto konfliktom dotknutá. Všetky bojové udalosti sa preskúmavajú vo vzťahu k rešpektovaniu základných princípov medzinárodného humanitárneho práva. Takto je možné preskúmať 4 princípy, ktoré boli do prijatia Dodatkového protokolu I z roku 1977 upravené iba obyčajovým právom. Ide o princíp rozlišovania, princíp proporcionality, princíp vojenskej nevyhnutnosti a princíp zákazu zbytočného utrpenia. Prvým princípom je princíp rozlišovania alebo tzv. pozitívnej diskriminácie. Aktívnymi účastníkmi ozbrojeného konfliktu sú členovia ozbrojených síl, ktorí zabíjajú a môžu byť zabití. Proti takémuto „povoleniu zabíjať“ sú chránení civilisti, voči ktorým nie je možné viesť útoky. 566 Chránení sú v obdobnom zmysle aj kombatanti hors de combat . Dodatkový protokol I kombinuje tento základný princíp medzinárodného hu manitárneho práva s princípom rozlišovania medzi civilnými a vojenskými objektmi. 567 Pod princíp rozlišovania by tak spadala väčšina vojnových zločinov uvedených v čl. 8 Štatútu, keďže ich podstatou je takéto nerozlišovanie medzi legitímnymi a nelegitímny mi personálnymi alebo objektovými cieľmi. Princíp vojenskej nevyhnutnosti poukazuje na medzinárodné humanitárne právo ako na kompromis medzi ľudskosťou a vojenskými potrebami. Vojenská nevyhnutnosť nie je kodifikovaná ani v Ženevských dohovoroch z roku 1949 ani v Dodatkovom pro tokole I. Je však považovaná za normu medzinárodného obyčajového práva a navyše môže byť základom obvinenia zo spáchania vojnového zločinu podľa Štatútu. Vzorovým príkladom je vojnový zločin priameho alebo nepriameho presunu časti vlastného civil ného obyvateľstva okupujúcou mocnosťou na územie, ktoré okupuje, alebo deportácia alebo presun celého obyvateľstva okupovaného územia alebo jeho časti v rámci tohto územia alebo mimo neho. 568 V praxi sa princíp vojenskej nevyhnutnosti často spája s princípom proporcionality a princípom zákazu zbytočného utrpenia. Vojenská nevyhnutnosť neznamená, že ozbrojené zložky môžu robiť všetko, čo považujú za potrebné s cieľom poraziť nepria teľa. Medzinárodné humanitárne právo poukazuje na potrebu nájsť zlatú strednú ces tu. Už Lieberov kódex ospravedlňoval medzinárodným právom nezakázané opatrenia, ktoré sú nepostrádateľné pre úplné podrobenie si alebo vzdanie sa nepriateľa, a to čo najskôr. 569 Princíp vojenskej nevyhnutnosti je však možné definovať aj prostredníctvom dovolenia. 570 V takomto zmysle je strana konfliktu oprávnená použiť akékoľvek množstvo a druh sily, aby donútila nepriateľa k úplnému vzdaniu sa, a to s najnižšími stratami času, životov a peňazí, pričom jeho konanie musí byť v súlade so zákonmi vojny. 571 Príkladom nesúladu môže byť napr. vojnový zločin brania rukojemníkov. 566 Henckaerts, Doswald-Beck, op. cit ., str. 3. Samozrejme, civilisti môžu prísť o život v prípade vedľajších účinkov, no nie ako primárny cieľ útoku. 567 Pozri čl. 48 Dodatkového protokolu I. 568 Pozri čl. 8 ods. 2 písm. b) (xiii) Štatútu. 569 Porovnaj Ondřej, J., Šturma, P., Bílková, V., Jílek, D. a kol.: Mezinárodní humanitární právo . Praha: C.H. Beck 2010, str. 202. 570 Dinstein 2010, op. cit ., str. 6 a nasl. 571 Ibid.

106