NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

Princíp zákazu zbytočného utrpenia sa aplikuje skôr na kombatantov ako na civi listov, pre ktorých je dôležitý vyššie uvedený princíp rozlišovania. Na rozdiel od prin cípu vojenskej nevyhnutnosti je princíp zákazu zbytočného utrpenia kodifikovaný, a to v čl. 35 ods. 2 Dodatkového protokolu I: 572 „Zakazuje sa používať zbrane, muníciu, materiál a spôsoby vedenia vojny, ktoré by svojou povahou spôsobovali nadmerné zra nenia alebo zbytočné útrapy.“ Uvedená kodifikácia princípu vyvoláva viaceré otázky, osobitne k pojmom „svojou povahou“, „nadmerné“ či „zbytočné“. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že pojem „povaha zbrane“ zdôrazňuje objektívne kritérium, nie subjektívne hodnotenie. 573 Podľa Medzinárodného súdneho dvora je vo vzťahu k „nadmernosti“ a „zbytočnosti“ nutné zvážiť, či zbrane utrpenie kombatantov zbytočne nezhoršujú, testom je zisťovanie, či sa pri dosahovaní legitímnych vojenských cieľov nespáchala väčšia škoda ako nevyhnutná. 574 Princíp zákazu zbytočného utrpenia viedol k prijatiu viacerých medzinárodnopráv nych noriem, ktoré zakazujú používanie, v niektorých prípadoch dokonca nariaďujú zničenie istých druhov zbraní ako napr. chemických zbraní. 575 Porušenie princípu zá kazu zbytočného utrpenia by mohlo byť za istých okolností kvalifikované ako vojnový zločin, vzorovým príkladom je použitie zakázaných prostriedkov a metód vedenia kon fliktu, ako je napr. používanie bojových zbraní, projektilov, materiálov a metód, ktoré sú takého charakteru, že spôsobujú nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie, alebo ktoré sú vnútorne nerozlišujúce v rozpore s medzinárodným právom ozbrojených kon fliktov za predpokladu, že na takéto zbrane sa vzťahuje komplexný zákaz a sú zahrnuté do prílohy Štatútu formou doplnku v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v článkoch 121 a 123. 576 Na rozdiel od zákazu zbytočného utrpenia sa aplikácia princípu proporcionality týka civilistov. Je to pochopiteľné, keďže cieľom vojenských akcií je maximalizovať straty na strane nepriateľa, a to i vo vzťahu k vojenským objektom. Avšak aj vo vzťahu k civi listom ostáva otázkou, čo znamená „prevyšovanie“ vojenskej výhody. V tejto súvislosti interpretácii napomáha čl. 8 ods. 2 písm. b) (iv) Štatútu, podľa ktorého je vojnovým zločinom úmyselné spustenie útoku s vedomím, že takýto útok spôsobí sprievodnú stratu na životoch civilistov alebo ich zranenie, alebo škody civilným objektom, alebo rozsiahlu, dlhodobú a vážnu škodu prírodnému prostrediu, ktorá je zjavne neprimeraná vzhľadom na konkrétnu a priamu celkovú vojenskú predpokladanú výhodu. Základné princípy medzinárodného humanitárneho práva sú prostriedkom na zhod notenie, či príslušná vojenská akcia bola vykonaná v súlade s jeho pravidlami alebo nie, a tak napomáhajú kvalifikácii prípadného vojnového zločinu. Uvedené delenie by bolo možné použiť na delenie vojnových zločinov. Takto by sa jednak predišlo opa 572 Čo sa týka samotných zbraní, princíp zbytočného utrpenia bol obsiahnutý už v St. Petersburskej deklará cii z roku 1868. 573 Dinstein, op. cit ., str. 64. 574 Použitie alebo hrozba použitia nukleárnych zbraní , op. cit., ods. 78. 575 Napr. na základe Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení 1992. 576 Podľa čl. 8 ods. 2 písm. b) (xx) Štatútu.

107