NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

kovaniu zločinov v Štatúte, hoci niektoré vojnové zločiny by bolo možné zaradiť pod viaceré princípy medzinárodného humanitárneho práva, 577 a jednak by sa zdôraznilo zameranie stíhania páchateľa zločinov podľa medzinárodného práva. Na druhej strane je však vhodné podotknúť, že takéto delenie je možné z hľadiska akademického, no jeho prípadná akceptácia zo strany štátov je minimálna vzhľadom na uvedené politické okolnosti, ktoré vyplynuli z vývoja medzinárodného práva od norimberského procesu a ktoré ovplyvnili znenie a členenie čl. 8 Štatútu. Tento vývoj medzinárodného humani tárneho práva po roku 1945 je tiež dôvodom, prečo je ťažké porovnávať niekoľkoriad kový čl. 6 písm. b) Charty s niekoľkostranovým čl. 8 Štatútu. Každý zločin uvedený v čl. 8 Štatútu by bolo možné zaradiť do niektorej z kategórií uvedených v čl. 6 písm. b) Charty, obdobne ako by bolo možné ho zaradiť k porušeniu uvedených základných zásad medzinárodného humanitárneho práva. No detailnejšia konkretizácia v medzi národných zmluvách, ktoré upravujú právny režim počas ozbrojených konfliktov, ako aj nie univerzálna akceptácia týchto zmlúv zo strany jednotlivých štátov má za výsledok rozsiahly zoznam vojnových zločinov Štatútu, a nie v podstate všeobecný rámec, ktorý postačoval pri prijímaní Charty. Výsledkom je preto presne vymedzený zoznam, ktorý je ešte viac konkretizovaný v Skutkových podstatách trestných činov a ktorý zodpovedá požiadavkám špeciality trestného práva. Zároveň je však potrebné poukázať aj na iný prvok vývoja úpravy vojnových zloči nov vo forme ich konkretizácie. Týka sa to predovšetkým skutočnosti, že niektoré napr. vojnové zločiny zlého nakladania s jednotlivcami, ako je uvedené v Charte, sa môžu materializovať v sexuálnom násilí. Hoci sa znásilnenie považovalo za vojnový zločin už v Lieberovom kódexe, na úrovni medzinárodného práva sa sexuálne násilie spočiatku neuvádzalo výslovne ako vojnový zločin. 578 Skôr sa stávalo, ako počas norimberského procesu, že sa prokurátor ospravedlnil a vynechal hrozné detaily. 579 Dôsledkom takéhoto vymedzovania sa voči predkladaniu faktov sexuálneho násilia bolo, že až počas fungo vania ad hoc tribunálov sa riešila otázka možného stíhania znásilnenia ako vojnového zločinu per se , nie ako aktu mučenia či neľudského zaobchádzania. 580 Dôkazom takéhoto posunu bolo, že hoci v štatúte ICTY ešte nie je uvedené znásilnenie ako vojnový zločin, v štatúte ICTR už áno. 581 Obdobne aj v Rímskom štatúte, ktorý vyslovene zaraďuje me dzi vojnové zločiny aj znásilnenie, sexuálne otroctvo, nedobrovoľnú prostitúciu, nútené tehotenstvo, nedobrovoľnú sterilizáciu a iné sexuálne násilie. 582

577 Otázkou by bolo aj zaradenie vojnového zločinu verbovania detí mladších ako 15 rokov do národných ozbrojených síl alebo ich využívanie na aktívnu účasť na nepriateľských akciách. 578 Cryer, Friman, Robinson, Wilmshurst, op. cit ., str. 292. 579 McDonald, G. K.: Crimes of Sexual Violence: The Experience of the International Criminal Tribunal. In: 39 Columbia Journal Transnational Law 2000, str. 10. 580 Meron, T.: Rape as a Crime under International Humanitarian Law. In: 87 American Journal of Interna tional Law 1993, str. 424. 581 Pozri čl. 4 písm. e) Štatútu ICTR. 582 Pozri čl. 8 ods. 2 písm. b) (xxii) Štatútu.

108