NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

6.2.5 Čiastkový záver Najmenej kontroverzné zločiny v čase prijatia Charty a Štatútu, vojnové zločiny, boli známe ako právny pojem už dávno pred 2. svetovou vojnou. Medzinárodné huma nitárne právo začalo svoju kodifikačnú históriu po bitke pri Solferine v roku 1859. Ešte pred tým však boli viaceré zločiny považované za vojnové zločiny podľa medzinárodnej obyčaje, ako je napríklad otrava studní. Pokiaľ ide o vojnové zločiny v rámci norim berského procesu, Tribunál odkazoval na Haagsky dohovor z roku 1907 a Ženevský dohovor z roku 1929. Hoci Komisia pri formulácii norimberských zásad použila doslov nú definíciu vojnových zločinov podľa Charty, čím posilnila ich medzinárodnoprávny status, štáty sa rozhodli prijať v Ženevských dohovoroch z roku 1949 nový pojem, a to vážne porušenia Ženevských dohovorov. Až v Dodatkovom protokole I k Ženevským dohovorom štáty akceptovali, že závažné porušenia sú vojnovými zločinmi. Právny rá mec vojnových zločinov sa podstatne rozvinul v judikatúre ad hoc tribunálov, najmä ICTY. Ďalším podstatným míľnikom sa stal čl. 8 Rímskeho štatútu, keďže sa považuje za najkomplexnejšiu právnu úpravu, ktorá sa zaoberá vojnovými zločinmi. No ani tento článok ani interný dokument ICC Skutkové podstaty trestných činov neprekonali roz delenie vojnových zločinov podľa typu ozbrojeného konfliktu a podľa právnej normy, z ktorej toto delenie vychádza. 583 Z toho vyplýva, po prvé, rozdelenie vojnových zločinov medzi vojnové zločiny spáchané počas medzinárodného ozbrojeného konfliktu a tými, ktoré boli spáchané počas nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu, a na druhej strane rozdelenie vojnových zločinov medzi tie, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné zmluvné právo a tie, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné obyčajové právo. Napriek rozhodnutiu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, že používanie zakázaných zbraní je protizákonné v medzinárodných, ako aj nemedzinárodných ozbrojených kon fliktoch, politickí predstavitelia počas Rímskej konferencie hlasovali za uchovanie pred metného rozdelenia, pretože nie všetky štáty sú stranami všetkých zmlúv týkajúcich sa napr. zákazu určitých zbraní. Napriek tomu štáty prinajmenšom prijali čl. 8 ods. 2 pís meno xx) Štatútu, ktoré umožňuje prijatie doplňujúcich zmien, čo sa aspoň sčasti využi lo počas Hodnotiacej konferencie v Kampale. Faktom však ostáva, že vojnové zločiny sú síce uvedené v zozname na jednom mieste, ale vo svojej podstate naďalej istým zmyslom fragmentované podľa toho, ktorý štát prijal akú medzinárodnú zmluvu. Napriek tomu je možné čl. 8 Štatútu považovať za rozvoj čl. 6 písm. b) Charty, keďže konkretizoval a presnejšie vymedzil skutkovú podstatu jednotlivých vojnových zločinov. 6.3 Zločiny proti ľudskosti Zločiny proti ľudskosti boli a sú v rámci kľúčových zločinov podľa medzinárodného práva osobitnou kategóriou. Obdobne ako pri zločine agresie, aj v prípade zločinov proti ľudskosti mohlo byť v priebehu norimberského procesu problematické, že by sa mali trestne stíhať činy, ktoré neboli v čase ich konania trestné. Preto sa zločiny proti ľuds- 583 A navyše je v prípade ICC je jeho jurisdikcia obmedzená aj požiadavkou prepojenia konania, ktoré údaj ne zakladá vojnový zločin, s kvalitatívnym a kvantitatívnym obmedzením, ktoré vyplýva zo zamerania Súdu na páchateľov najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, nie z podstaty vojnového zločinu ako takého, keďže ten je možné spáchať aj ako jednotlivý čin.

109