NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

kosti už v Charte prepojili so zločinmi proti mieru, čo zohľadnil vo svojom Rozsudku aj Tribunál. 584 V porovnaní s úpravou vojenských zločinov je až zarážajúce, ako málo medzinárodných zmlúv sa aj v súčasnosti venuje kriminalizácii zločinov proti ľudskosti. Tie, ktoré boli prijaté, sa im venujú iba čiastkovo t. j. vo vzťahu k niektorým prvkom skupiny zločinov proti ľudskosti, nie zločinom proti ľudskosti ako takým. 585 Pritom už zo samotnej terminológie vyplýva naliehavosť trestného stíhania týchto zločinov, ktoré sú namierené proti samotnej ľudskosti, teda proti integrite nielen človeka – jednotlivca, ale aj ľudstva ako takého. 586 Korene úpravy zločinov proti ľudskosti je potrebné hľadať v preambulách medzi národných zmlúv v oblasti medzinárodného humanitárneho práva, konkrétne v pre ambule Prvého haagskeho dohovoru o zákonoch a obyčajach vojny z roku 1899 a tiež v preambule Štvrtého haagskeho dohovoru rešpektujúceho zákony a obyčaje vojny z roku 1907. 587 Obe tieto preambuly poukazujú na zákony ľudskosti, ktoré spolu s oby čajami uplatňovanými medzi civilizovanými národmi a požiadavkami verejného svedo mia formujú princípy medzinárodného práva, pod ochranou a vládou ktorých sú strany konfliktu aj obyvateľstvo v prípadoch, ktoré nie sú upravené konkrétnymi pravidlami. Príslušné detailnejšie ustanovenie preambuly Dohovoru IV z roku 1907, nazývané aj Martensova klauzula, 588 sa v obmenenej podobe nachádza aj v neskorších zmluvách me dzinárodného humanitárneho práva. 589 Hoci sa prvýkrát označilo konkrétne konanie ako zločin proti ľudskosti už v roku 1915, šlo „len“ o deklaráciu Francúzska, Veľkej Británie a Ruska, ktoré odsúdili tureckú vládu za masaker na arménskom obyvateľstve a označili ho za zločin proti civilizácii a ľudskosti, za ktorý majú byť zodpovední všetci členovia tureckej vlády spolu s jej vykonávateľmi. 590 V roku 1919 sa zločiny proti ľuds- kosti dostali do Správy komisie o zodpovednosti pôvodcov vojny a o výkone trestov za porušenie zákonov a obyčají vojny, 591 no nie už do Versailleskej zmluvy, keďže podľa 584 Rozsudok, op. cit ., str. 254. 585 Napr. Dohovor proti mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. 586 Porovnaj Prvú správu o zločinoch proti ľudskosti vypracovanú osobitným spravodajcom pre Komisiu OSN pre medzinárodné právo, Sean D. Murphy, Special Rapporteur, ILC, 67th session, A/CN.4/6801st, (ďalej aj Murphyho správa), ods. 27. 587 Tzv. Martensova klauzula v preambule Prvého haagskeho dohovoru o zákonoch a obyčajach vojny: Pokiaľ nebude vydaný komplexnejší dohovor o vojnovom práve, Vysoké zmluvné strany považujú za nevyhnut né zdôrazniť, že v prípadoch, ktoré nie sú upravené týmto Dohovorom, civilná populácia a kombatanti ostávajú pod ochranou princípov práva národov ako sa ustálili podľa medzinárodných obyčají civilizova ných národov, zákonov humanity a požiadaviek verejného svedomia. 588 Pomenované po ruskom diplomatovi F. F. Martensovi, ktorý túto klauzulu navrhol už počas mierovej konferencie v Haagu v roku 1899, počas ktorej sa stala súčasťou Prvého haagskeho dohovoru o zákonoch a obyčajach vojny. 589 Porovnaj čl. 63 ods. 4 Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbro jených síl v poli 1949, čl. 62 ods. 4 Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, nemocných a stros kotancov ozbrojených síl na mori 1949, čl. 142 ods. 4 Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami 1949, čl. 158 ods. 4 Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny 1949. 590 Bassiouni 2011, op. cit ., str. 88. 591 K činnosti tejto Komisie pozri napr. Jankuv, J., Lantajová, D., Blaškovič, K., Buchta, T., Arbet, D.: Me dzinárodné právo verejné. 2. časť . Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2016, str. 377 a nasl.

110