NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

zástupcov USA a Japonska šlo o pojem prirodzeného práva. 592 Pôvodne bol pojem zlo činov proti ľudskosti zahrnutý aspoň do povojnovej Zmluvy zo Sèvres, no tá bola na hradená zmluvou z Lausanne, ktorá už zločiny proti ľudskosti neupravovala. A tak po 2. svetovej vojne museli právnici a diplomati riešiť otázku zločinov proti ľudskosti v zásade s tými istými podkladmi, ako sa riešila po 1. svetovej vojne. 593 No na druhej strane, ako na to poukázal hlavný prokurátor USA Robert H. Jackson, od roku 1907 sa kumulo valo viacero snáh, ktoré sa sústreďovali na stíhanie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti, čím sa vytvorilo dostatok zmluvných i obyčajových pravidiel, na základe kto rých bolo možné stíhať páchateľov zločinov proti ľudskosti. 594 Napriek nedostatočnosti možnosti preukázať spojenie medzi Robertom H. Jacksonom a Bohuslavom Ečerom a Egonom Schwelbom je možné predpokladať, že aj v tejto oblasti bol prof. Ečer ako predseda Právneho výboru UNWCC jednou z kľúčových osobností, ktoré prispeli k zaužívaniu používania tohto pojmu v medzinárodnom trestnom práve. 595 6.3.1 Zločiny proti ľudskosti počas norimberského procesu Konečnú úpravu obsiahnutú v čl. 6 písm. c) Charty, ktorý upravuje zločiny proti ľudskosti, je možné rozdeliť na dve časti. Prvá časť stanovuje zločiny proti ľudskosti ako vraždenie, vyhladzovanie, zotročenie, deportáciu a iné neľudské činy spáchané proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu, či už pred alebo počas vojny. Druhá skupina defi nuje zločiny proti ľudskosti ako prenasledovanie na základe politických, rasových alebo náboženských dôvodov, pričom musí ísť podľa Charty o konanie, ktoré bolo spáchané počas výkonu alebo v súvislosti so zločinom v jurisdikcii Tribunálu, t. j. so zločinom proti mieru alebo s vojnovým zločinom, čiže opäť pred alebo počas vojny. Charta v tejto súvislosti vyslovene zdôrazňuje, že nezáleží na tom, či bolo príslušné konanie trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku štátu, kde ku predmetnému konaniu došlo. Hoci z dnešného uhľa pohľadu sa môže zdať zvláštne, že zločiny proti ľudskosti bolo nutné prepojiť s vojnou, je dôležité uvedomiť si, že v čase prijímania Charty sa iné zločiny proti ľudskosti ako tie prepojené s ozbrojeným konfliktom, neriešili. Je preto pochopiteľné, že ich podstata sa vnímala ako predĺžené pôsobenie zákonov a obyčají reflektujúcich vojnový stav, príp. prípravu na neho. Až postupom času sa zločiny proti ľudskosti kvôli ďalším hrôzam, ktorým muselo ľudstvo čeliť, osamostatnili a vyprofi lovali ako samostatný zločin podľa medzinárodného práva. V čase prijatia Charty šlo o prvý pozitivnoprávny dokument, ktorý definoval zločiny proti ľudskosti, no ako už bolo uvedené, nešlo o nový koncept ani o novotu v tom zmysle, že by sa v čase vojny nedbalo na ochranu civilného obyvateľstva. Zároveň však bolo potrebné vymedziť zloči ny proti ľudskosti ako zločiny podľa medzinárodného práva od vnútroštátne upravených 592 Schwelb, E.: Crimes against Humanity. In: 23 British Yearbook of International Law 1946, str. 182. 593 Pozri tiež Bassiouni 2011, op. cit ., str. 92. 594 Správa Roberta H. Jacksona pre prezidenta USA o hrôzach a vojnových zločinoch, 7. jún 1945, III. Sprá va je online prístupná na http://avalon.law.yale.edu/imt/imt_jack01.asp [naposledy navštívené 19. feb ruára 2022]. 595 Von Lingen, K.: Defining Crimes Against Humanity: The Contribution of the United Nations War Crimes Commission to International Criminal Law, 1944–1947. In: Bergsmo, M. et al. (eds.): Histori cal Origins of International Criminal Law: Volume 1 . FICHL Publication Series No. 20. Brusel: Torkel Opsahl Academic EPublisher 2014, str. 476.

111