NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

zločinov veľkého rozsahu. Uvedené sa dosiahlo práve prepojením s vojnou a požiadav kou zapojenia štátu. 596 No aj napriek, príp. práve kvôli stavu a obsahu medzinárodného práva, ktoré existovalo v čase prijatia Charty, bolo ťažké prepojiť zločiny proti ľudskosti so zločinmi proti mieru. Napriek možnostiam, ktoré poskytovala Charta síce Tribunál zistil, že politickí oponenti nacistického režimu boli vraždení v Nemecku aj pred vojnou a že súčasťou nacistického režimu bola už aj pred vojnou politika prenasledovania, re presie a vraždenia civilného obyvateľstva, vrátane židovského obyvateľstva, no Tribunál považoval predložené dôkazy za neuspokojivé na to, aby sa dokázalo, že tieto činy boli spáchané pri výkone alebo v súvislosti so zločinmi, ktoré patria do jurisdikcie Tribunálu. Z tohto dôvodu Tribunál vyhlásil, že nie je schopný urobiť všeobecné vyhlásenie, že aj príslušné konanie pred rokom 1939 konštituovalo zločiny proti ľudskosti v zmysle Charty. 597 Tribunál týmto však zároveň nevylúčil, že by sa zločiny proti ľudskosti nedali spáchať aj pred vojnou. 598 Komisia sa pri formulovaní norimberských zásad síce rozhodla vynechať z definí cie zločinov proti ľudskosti slovné spojenie „pred alebo počas vojny“, keďže v prípade Charty šlo o konkrétnu vojnu, no v rámci tejto definície ponechala spojenie „počas vý konu alebo v súvislosti so zločinom proti mieru alebo vojnovým zločinom“, čím umož nila vývoj úpravy zločinov proti ľudskosti v závislosti od vývoja uvedených zločinov, nie ustrnutie na jurisdikcii Tribunálu. 599 Komisia vo svojich komentároch zároveň vyslovene poukázala na to, že to vynechanie spojenia „pred a počas vojny“ neznamená, že zločiny proti ľudskosti je možné spáchať iba počas vojny, keďže ich spáchanie sa môže týkať napr. aj prípravy, teda konania v súvislosti so zločinom proti mieru. 600 Posledné, čo Komisia v súvislosti so zločinmi proti ľudskosti zdôraznila, bola skutočnosť, že zločiny proti ľudskosti môžu byť namierené proti akémukoľvek obyvateľstvu, teda aj vlastné mu. 601 Práve toto je oblasť, ktorá vo vzťahu k zločinom proti ľudskosti pri príprave Charty najviac rezonovala. Do 2. svetovej vojny sa personálny substrát štátu, t. j. jeho obyvateľstvo, považovalo za výlučnú doménu suverenity štátu. Riešili sa síce otázky ako ochrana menšín či ochrana vlastných obyvateľov v jurisdikcii iného štátu prostredníc tvom napr. inštitútu diplomatickej ochrany, ale postavenie vlastných obyvateľov spadalo do vnútorných záležitostí štátu. Princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí štátu potvrdila aj po 2. svetovej vojne prijatá Charta OSN. 602 Tá však už dikciou svojho čl. 2 ods. 7 výslovne stanovila limity tejto zásady. Prvé obmedzenie týka skutočnosti, že musí ísť o veci, ktoré patria do vnútornej právomoci štátov podstatne. Zároveň táto zásada ne prekáža, aby sa použili donucovacie opatrenia kapitoly VII Charty OSN, t. j. opatrenia, ktoré prijíma Bezpečnostná rada OSN pri ohrození alebo porušení mieru. 603 K tomu, že

596 Bassiouni 2011, op. cit ., str. 112. 597 Rozsudok, op. cit ., str. 254 . 598 ILC Norimberské zásady, op. cit., ods. 122. 599 Ibid . , ods. 123. 600 Ibid . 601 ILC Norimberské zásady, op. cit., ods. 124.

602 Pozri čl. 2 ods. 7 Charty OSN. 603 Pozri čl. 39 Charty OSN a nasl.

112