NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

rozsiahle porušovanie ľudských práv zakladá ohrozenie medzinárodného mieru, dospela už aj Bezpečnostná rada OSN 604 aj akademická oblasť. 605 6.3.2 Zločiny proti ľudskosti v ponorimberskom období Previazanosť s ochranou aj vlastného obyvateľstva pravdepodobne spôsobila, že povojnový vývoj úpravy zločinov proti ľudskosti je podstatne roztrieštenejší ako napr. úprava vojnových zločinov. Štáty boli ochotné akceptovať iba konkretizáciu jednotlivých aspektov úpravy zločinov proti ľudskosti, nie rozvíjať ich koncept ako taký. Na začiatku síce Komisia ešte zaradila do svojich Návrhov kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva aj zločiny proti ľudskosti, hoci s odlišnosťami pri porovnaní správ z roku 1954 a 1991, resp. 1996, no tieto návrhy sa prevažne z politických dôvodov na pozadí tzv. Studenej vojny, resp. už začínajúcej prípravy Rímskeho štatútu, nestali právne záväzný mi. Napriek tomu bolo dôležité, že Komisia v návrhoch rušila podmienku prepojenia s vojnou alebo s prípravou či výkonom nejakého iného zločinu podľa medzinárodného práva. 606 Spomínané roztrieštenie a konkretizácia jednotlivých aspektov sa odzrkadľovali aj pri príprave Návrhu kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva v roku 1991, keďže ten akoby otázku, či do Návrhu zahrnúť všeobecnú definíciu a príklady alebo konkrétne skutky, vyriešil tak, že do zoznamu dal k zločinom proti ľudskosti napríklad genocídu, apartheid, mučenie, všeobecnejší podklad vyplývajúci z čl. 6 Charty a doplnil nové zločiny, ako napr. obchod s narkotikami či stále definične problematický teroriz mus. Návrh z roku 1996 už upravoval zločiny proti ľudskosti spôsobom vychádzajúcim výlučne z Charty, hoci v tom čase už boli prijaté štatúty ad hoc tribunálov i základ pripravovaného Rímskeho štatútu, ktoré obsahovali definície zločinov proti ľudskosti s viacerými odlišnosťami. Keďže systém OSN nefunguje ako skutočný legislatívny pro ces, výsledky tohto procesu záležia od politických okolností. 607 Následne sa preto môže líšiť aj výsledok jurisprudencie založených súdnych inštitúcií, ktoré v stanovenom rámci musia interpretovať svoje zakladajúce inštrumenty, čo môže na jednej strane vplývať na právnu neistotu, no na druhej strane môže byť zároveň podnetom na ďalší prog resívny rozvoj interpretácie obsahu jednotlivých právnych inštitútov, v tomto prípade zločinov proti ľudskosti. 608 Pri porovnaní právnej úpravy zločinov proti ľudskosti v štatútoch ad hoc tribunálov je zásadným rozdielom prepojenie konceptu zločinov proti ľudskosti s ozbrojeným kon fliktom. Oba príslušné články relevantných štatútov vychádzajú z čl. 6 písm. c) Charty, no oba sa líšia aj od Charty aj od seba navzájom. 609 Uvedené súvisí s rozličným faktickým pozadím konfliktov, ktoré viedli Bezpečnostnú radu OSN k založeniu ad hoc tribunálov. V prípade bývalej Juhoslávie šlo o ozbrojený konflikt, ktorý mal sčasti medzinárodný 604 Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 827 (1993) prijatá 25. mája 1993. 605 Porovnaj ale účinnosť takého zhodnotenia napr. Brownlie, I.: Princípy medzinárodného verejného práva . Bratislava: EUROKÓDEX 2013, str. 633. 606 Pozri napr. čl. 2 ods. 11 Návrhu kódexu zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva z roku 1954. 607 Porovnaj Bassiouni 2011, op. cit ., str. 169. 608 Ibid ., str. 170. 609 Čl. 5 Štatútu ICTY a čl. 3 Štatútu ICTR.

113