NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

a sčasti nemedzinárodný charakter, v prípade Rwandy šlo výlučne o nemedzinárodný ozbrojený konflikt. Čl. 5 Štatútu ICTY preto v definícii zločinov proti ľudskosti upra vuje prepojenie s ozbrojeným konfliktom, či už medzinárodného alebo nemedzinárod ného charakteru, a to aj napriek tomu, že definičný vývoj zločinov proti ľudskosti bol v roku 1993 už v takej fáze, že poukazoval na nepotrebnosť tohto definičného prepoje nia. Uvedené potvrdil aj samotný ICTY, keď vo svojej judikatúre zdôraznil, že podmien ka existencie ozbrojeného konfliktu je jurisdikčným predpokladom, nie konštitutívnym prvkom zločinu proti ľudskosti. 610 Čl. 3 Štatútu ICTR nevyžaduje takéto prepojenie, čím sa stal prvým pozitívnoprávnym medzinárodným dokumentom, 611 ktorý prelomil previazanie zločinov proti ľudskosti s ozbrojeným konfliktom. Na druhej strane Štatút ICTR výslovne obsahuje podmienku rozsiahlosti a systematickosti konania, ktoré má napĺňať podstatu zločinu proti ľudskosti a zavádza tiež diskriminačnú podmienku, t. j. uvedené konanie musí byť útokom na národnom, politickom, etnickom, rasovom alebo náboženskom základe. Ad hoc štatúty sa tak líšia nie vo výpočte konkrétnych konaní (vražda, vyhladenie, zotročenie, deportácie, uväznenie, mučenie, znásilnenie, prenasle dovanie z politických, rasových a náboženských dôvodov a iné neľudské akty, tie sú v oboch štatútoch rovnaké ako v Charte), ale v stanovení všeobecných prvkov zločinov proti ľudskosti. Obe úpravy sa však zhodnú na tom, že má ísť o útok proti civilnému obyvateľstvu, t. j. primárnym cieľom útoku 612 sú osoby, ktoré sa nezúčastňujú bojov, vrátate členov ozbrojených síl, ktorí sa vzdali alebo inak sa ocitli hors de combat . 613 Podľa ICTY je v prípade zločinov proti ľudskosti potrebné, aby sa preukázalo, že došlo k úto ku, súčasťou ktorého je aj konanie stíhaného páchateľa, pričom útok musí byť systema tický alebo rozsiahly 614 a namierený proti civilnému obyvateľstvu, pričom páchateľ musí vedieť, že jeho konanie je súčasťou takéhoto útoku. 615 V zmysle zločinov proti ľudskosti predstavuje potom útok súvisiaci, no nie súvislý priebeh konania, ktoré zahŕňa vykoná vanie jednotlivých aktov násilia. 616 6.3.3 Zločiny proti ľudskosti v Rímskom štatúte Napriek spoločnému predobrazu, Charte, je článok Rímskeho štatútu upravujúci zločiny proti ľudskosti, nielen kodifikáciou, ale aj progresívnym rozvojom medziná rodného práva. 617 Uvedené je zrejmé tak z rozsahu jeho definície a z úpravy definícií jednotlivých pojmov actus reus v zmysle zločinov proti ľudskosti na účely Štatútu, ako aj z toho, že sa v procese jeho prípravy zreflektovali viaceré komentáre súvisiace s pred 610 Tadić 1997, op. cit ., ods. 632; Tadić 1999, op. cit ., ods. 249 a 251; tiež Kunarać 2002, op. cit ., ods. 82–83. 611 Previazanosť zločinov proti ľudskosti s ozbrojeným konfliktom neobsahoval ani Zákon č. 10 Kontrolnej rady, no napriek tomu niektoré príslušné vnútroštátne súdne procesy vyžadovali vedomú účasť na vládou organizovanú alebo odsúhlasenú činnosť. Bližšie pozri Murphyho správu, op. cit ., ods. 33. 612 Kunarać 2002, op. cit , ods. 82. 613 ICTY, Prokurátor v. Blagojević , IT-02-60-T, rozsudok Senátu, 17. január 2005, ods. 544. 614 Hoci Štatút ICTY neobsahoval podmienku systematickosti alebo rozsiahlosti útoku, ICTY poukazoval na implicitnosť tejto požiadavky, a to vzhľadom na to, že ju obsahovala správa generálneho tajomníka OSN, ktorou bol predložený samotný štatút. Pozri napr. Tadić 1997, op. cit ., ods. 648. 615 ICTY, Prokurátor v. Brđanin , IT-99-36-T, rozsudok Senátu, 1. september 2004, ods. 130. 616 Kunarać 2002, op. cit , ods. 89. 617 Pozri aj čl. 13 Charty OSN.

114