NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

ukazoval na de facto kontrolu nad určitým územím. 626 Podľa Súdu je potrebné určiť to, či je konkrétna skupina organizáciou v zmysle Štatútu, v závislosti od okolností konkrétne ho prípadu. Rozhodujúce pre toto určenie je napr. to, či je skupina pod zodpovedným velením alebo má zavedenú hierarchiu, či má skupina naozaj prostriedky na rozsiahly alebo systematický útok na civilné obyvateľstvo, či skupina kontroluje časť územia štátu, či má skupina ako primárny účel trestnú činnosť voči civilnému obyvateľstvu, či skupina výslovne alebo implicitne vyjadrila svoj úmysel zaútočiť na civilné obyvateľstvo, príp. či je táto skupina časťou inej skupiny, ktorá spĺňa niektorú z uvedených požiadaviek. 627 Tieto okolnosti však nie sú podľa Súdu právnou definíciou a nie je ich potrebné splniť kumulatívne, ide len o pomôcku pre Súd pri jeho rozhodovaní. 628 Čo sa týka spomínaného celkového kontextu, požiadavka rozsiahlosti a systema tickosti má zabezpečiť predovšetkým to, aby sa jednotlivé či sporadické zločiny neoz načovali ako zločiny proti ľudskosti. 629 Rozsiahlosť sa pritom týka skôr kvantitatívnej zložky útoku zameranej na počet obetí, nie na počet útokov. 630 Tiež môže odzrkadľovať geografické súvislosti útoku. 631 Záleží preto opäť od okolnostiach jednotlivých prípadov, ktoré môžu zahŕňať buď rozsiahle územie alebo veľké množstvo obetí. 632 Systematickosť na druhej strane predstavuje kvalitatívnu zložku, ktorá sa sústreďuje na existenciu me todického plánovania. 633 Táto systematickosť môže vyplývať aj z použitia podobných prostriedkov a metód útoku v rozličných lokalitách. 634 Hoci sa pri ad hoc tribunáloch rozhodovalo v prípade rozsiahlosti a systematickosti o alternatívnych možnostiach 635 a túto alternatívnosť vo svojich rozhodnutiach potvrdil aj Súd, 636 spomínané znenie ods. 2 článku 7 Štatútu vyvoláva kontroverzie preto, lebo konkretizuje, že musí ísť o konanie, v priebehu ktorého dochádza k opakovanému pácha niu činov uvedených v odseku 1 proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu v súlade so Tadić 1997, op. cit . , ods. 654 a nasl. 627 ICC, Prokurátor v. Ruto a ost., ICC-01/09-01/11, rozhodnutie o potvrdení obvinení podľa čl. 61 ods. 7 písm. a) a b) Rímskeho štatútu, 23. január 2012, ods. 185; pozri tiež ICC, rozhodnutie podľa čl. 15 Rímskeho štatútu o autorizácii vyšetrovania situácie v Kenskej republike, ICC-01/09, senát prípravného konania, 31. marec 2010, ods. 93. 628 Ibid . 629 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07, rozhodnutie o potvrdení obvinení, 30. september 2008, ods. 394. 630 Ibid ., ods. 395. 631 ICC, Prokurátor v. Ntaganda , ICC-01/04-02/06, rozhodnutie o žiadosti prokurátora na základe čl. 58 Rímskeho štatútu, 13. júl 2012, ods. 30; ICC, Prokurátor v. Ruto a ost., ICC-01/09-01/11, rozhodnutie o potvrdení obvinení podľa čl. 61 ods. 7 písm. a) a b) Rímskeho štatútu, 23. január 2012, ods. 177. 632 ICC, Prokurátor v. Bemba , ICC-01/05-01/08, rozhodnutie o potvrdení obvinení podľa čl. 61 ods. 7 písm. a) a b) Rímskeho štatútu, Senát prípravného konania, 15. jún 2009 (ďalej aj Bemba 2009), ods. 83. 633 Tadić 1997, op. cit ., ods. 648. 634 ICC, Prokurátor v. Ntaganda , ICC-01/04-02/06, rozhodnutie o žiadosti prokurátora na základe čl. 58 Rímskeho štatútu, 13. júl 2012, ods. 31. 635 ICTR, Prokurátor v. Akayesu , 96-4-T, rozsudok Senátu, 2. september l998, ods. 579; ICTR, Prokurátor v. Kayishema a Ruzindana, 95-1-T, rozsudok Senátu, 21. máj 1999, ods. 123; ICTY, Prokurátor v. Tadić , IT-94-1-T, rozsudok Senátu, 7. máj 1997, ods. 648. 636 ICC, rozhodnutie podľa čl. 15 Rímskeho štatútu o autorizácii vyšetrovania situácie v Kenskej republike, ICC-01/09, senát prípravného konania, 31. marec 2010, ods. 94; Bemba 2009, op. cit ., ods.82. 626

116