NORIMBERSKÉ ZÁSADY AKO ZÁKLAD MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO PRÁVA

štátnou alebo organizačnou politikou uskutočňovania alebo podporovania týchto úto kov. Na prvý pohľad sa preto zdá, že Štatút tu nahrádza pojem „rozsiahly“ opakovaným páchaním činov a pojem „systematický“ štátnou alebo organizačnou politikou, čím by ich Štatút neuvádzal ako alternatívy, ale ako previazané podmienky, keďže viacnásobné páchanie musí byť založené na politike ako takej. Súd však v tejto súvislosti uviedol, že požiadavku organizačnej politiky nie je možné vnímať ako synonymum systematickosti, pretože by to bolo jednak v interpretačnom rozpore s čl. 7 ods. 1 Štatútu 637 a jednak ide v prípade tejto požiadavky skôr o črtu kolektívnosti útoku ako o opakovanosť páchania podobných skutkov, čiže o koncepty, ktoré majú iný cieľ. 638 Rozhodujúcou zložkou je preto práve existencia politiky ako takej, hoci podľa judikatúry ad hoc tribunálov nejde o prvok, ktorý je nevyhnutnou podmienkou zločinov proti ľudskosti v rámci medziná rodného obyčajového práva. 639 Pri porovnaní s inými relevantnými materiálmi, ktoré sa zaoberali zločinmi proti ľudskosti, sa vyskytovala buď požiadavka systematickosti, resp. rozsiahlosti alebo práve požiadavka organizačnej politiky. 640 Aj Súd vo svojej judi katúre poukazuje na Rímsky štatút a odlišuje definíciu zločinov proti ľudskosti v rámci jeho čl. 7 ods. 1 a definičnú požiadavku na útok ako taký v zmysle jeho čl. 7 ods. 2. Súd tak v súlade s touto požiadavkou preskúmava požadovanú organizovanosť politiky, no v podstate ju nedefinuje veľmi limitujúco, čo mu umožňujú aj Skutkové podstaty trestných činov. Tie síce vyžadujú, aby štát alebo organizácia v zmysle Štatútu aktívne podporovali útok proti civilnému obyvateľstvu, ale prislúchajúca poznámka pod čiarou dodáva, že je potrebné, aby štát alebo organizácia v zmysle Štatútu implementovala po litiku, ktorá má za cieľ útok proti civilnému obyvateľstvu, pričom pre implementáciu vo výnimočných situáciách stačí, aby došlo k úmyselnému zlyhaniu pri prijímaní potreb ných zamedzujúcich opatrení. 641 Preto vo vzťahu k zločinom proti ľudskosti stačí tichý súhlas, resp. ich tolerovanie zo strany zodpovedných inštitúcií. 642 Kontextuálny prvok zločinov proti ľudskosti, ktorý sa týka ich zamerania na civilné obyvateľstvo, je pozostatkom dedičstva norimberského procesu a jeho Charty. Uvedené platí osobitne v tom zmysle, že v Charte boli zločiny proti ľudskosti prepájané s voj novými zločinmi či zločinom proti mieru, no postupne sa podmienka existencie ozb rojeného konfliktu vo vzťahu k zločinom proti ľudskosti stala práveže ich odlišujúcim prvkom, keďže je možné spáchať ich aj v čase mieru. Napokon, ide o zločiny proti ľudskosti, ktorých podstata tkvie v ochrane ľudskosti a ľudstva, a teda práv všetkých osôb na ochranu pred ich hromadným či systematickým porušovaním. ICTY v tejto súvislosti videl rozporuplnosť tohto zamerania na civilné obyvateľstvo aj pre skúmanie zločinov proti ľudskosti, keďže ich podstatou je väčší humanitárny rozsah a účel ako je 637 ICC, Prokurátor v. Katanga a ost., ICC-01/04-01/07-3436-tENG, rozsudok senátu, 7. marec 2014, ods. 1112. 638 Ibid. , ods. 1113. 639 Kunarać 2002, op. cit , ods. 98. 640 Napr. Správa Komisie OSN pre medzinárodné právo: Report of the International Law Commission on the work of its sixth session, ILC Yearbook 1954, vol. II, str. 150, zahŕňala faktor organizačnej politiky, no nie systematickosti či rozsiahlosti, ani Návrh kódexu z roku 1991, no Návrh kódexu z roku 1996 už

áno, a to s cieľom odlíšiť zločiny proti ľudskosti od tzv. obyčajných zločinov. 641 Skutkové podstaty trestných činov, op. cit ., str. 5, poznámka pod čiarou č. 6. 642 Ambos in Sadat, op. cit ., str. 286.

117